maličké, krehké telo,
stonajúc v záchvevoch vĺn.
Uniká ten pocit ktorý bol,
vznáša sa v ťažkom,
voňavom dyme,
stúpajúc na oblohu...
Nevedomie či úmysel,
ubližuje nám,
najtrpkejšie bolí,
preniká...
do hĺbky.
Tam, kde sa človek neodváži Sám.
Len...
s niekým.
Avšak podaná ruka,
zmenila istotu,
už nie je tam,
zľakla sa.
Je tak ľahké, zavrieť dvere, zamknúť ich na tisíc hrdzavých zámkov a kľúčik prehltnúť. Neobzerať sa, utiecť, v naivnej predstave... lepšieho života?
A človek, zmietajúc sa v osídlach dobra a trpkosti, plače...
...
Sviečka zhasla.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
qirqi
1. 3.marca 2010 19:17
Napíš svoj komentár