Všetci sme zvery. Okrem iného. Len nanešťastie, často si myslíme, že sa správame vznešene ako vlci, a pritom sme obyčajné potkany, ktoré zákerne zradia za prvým rohom, alebo dúfame v eleganciu a ladnosť geparda a pritom náš charakter vystihuje slovom zvieracej ríše hyena.
Keby chcela, má... všetkých. Avšak ona – Nechce. Je to vyberavý typ. Ide len po elite. S vybranými kusmi – dobytku, je väčšia zábava. Dokonca sa občas aj bránia. Mraučia, sľubujú všetko, kľačia na štyroch, hafkajú. Zbožne sa upínajú na svoju modlu. Dala im nahliadnuť do jej kráľovstva, do jej priazne, a oni, omámení, nevedia prestať myslieť na to všetko, čo by mohlo byť. Na čo majú, - podľa ich logiky – plné právo. Domáhajú sa toho, najprv naivne, potom zaslepene, neskôr zúrivo, a nakoniec... s ľútosťou. Odhryzli si z najlepšej torty v ich živote, a teraz sa pozerajú, ako ju na ligotavom chladnom podnose odnášajú rezervovaní čašníci preč. Nedokážu to akceptovať. Bláznia. Chcú zabíjať.
Neskoro.
Opojenie mocou. Tá kráľovná bábok, naivných a hlúpych postavičiek na šachovnici života, pešiakov, ktorí prví a posledný raz pocítili ilúziu výnimočnosti.
Nitky osudu pomaly otáčajú ozubené kolesá zatratenia.
......
Rada sa prechádzala v najtemnejšej komnate svojho srdca. Rada balansovala na hrane, načierala prsty do rizika, do tmy.
... čím dlhšie pozeráš do priepasti, tým viac ťa pohlcuje...
Jedného dňa, pri prechádzke, zablúdila. Najprv si z toho nič nerobila, predsa šla takto a takto... Po hodinách márneho blúdenia jej na čelo vystúpili orosené kvapky potu. Ústa sa pevne zomkli, bielka nervózne pohybovali hore dole, v zúfalej túžbe nájsť riešenie, nájsť východisko. Nenašla ho.
Stojí, zamknutá, stratená sama v sebe, s najväčšími desmi a nočnými morami, ktoré spriadala, obklopená všetkými mužmi, ktorých kedy mala... ich prázdne očné bielka a odrezané hlavy na ňu tupo gánia, ich skalpy sa ležérne povaľujú na kopách. Spodný lem hodvábnych šiat sa jej sfarbil na bordovo. Je v tej najväčšej spoločnosti, akú len mohla za život mať. A pritom ... osamotená, SAMA ako prst, na vlastnom popravisku duší.
Plač, slzy hrdosti, derú sa jej na povrch.
Za chvíľku už cíti nepatrne slanú chuť na svojich perách.
Oblizne si ich. Pomalinky, chvejúc sa, prehltne svoju slzu.
Zrazu ju niečo vytrhne z letargie. Vypľuje ju. V očiach sa jej zablysne. Prudko ich utrie rukávom svojich šiat. Aristokraticky sa vystrie a s posmešne vzhliadne na torzá tiel okolo nej. Hlavou sa jej preháňajú myšlienky, vyplazujúc jazyky túžby...
„Hmm... Vyberiem si tohto... Prečo... ? Je tak zatratene sladký... Bude to obrovská zábava, pokaziť zrovna jeho... nech túži, nech prosí... “
Uškrnie sa. Hrdo vykročí.
Posledné zvyšky sĺz sa stratia v pohybe.
-Ďalšia hra môže začať-
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
A to s tými zvieratami si tiež vystihla až desivo presne.
Tak toto vás tam učia!
Mui bien.