a ty
nechávaš kvitnúce úsmevy
klíčiť na kolenách
S rozkošou púšťajúc korene
hviezdy noria sa do rybníkov
do hĺbok matky Zeme.
Nocou i dňom
túlaš sa v snoch
otváraš komnaty
v túžbe nájsť dvoch.
Truhlica, utkaná niťou spomienky
ukryla miznúci čas
stratené dvojča
ligotavý jas
žiariaci v tvojich zreničkách.
Prasknutý gramofón rozvinul tóny
vesmírom zaznieva idea
tak smrteľne ľudsky naivná
náruživo bijúc na zvony
O náruči lásky
ktorou zahalím sa,
oviniem paže,
pohltím ťa
Až tkanina,
ušitá príbehom MY
nikdy nezmizne nánosmi
nových príbehov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár