Na lúke vládne ťaživé ticho. Občas sa ozve šuchotavý zvuk roztopašného vetra, ktorého ani najmenej nezaujíma, prečo tu všetci stoja a mlčia. Akoby čakali na niečo veľké...
.
Zabiť nenávisť, aby vyklíčilo slnko?
Ostro sa zamračíš, premýšľajúc o bytí,
ktoré zlepší svet.
Sekajte ich!
vydáš rozkaz.
.
S dobiedzavou neistotou
správnosti
veľkých činov
no pevne zahalený
plášťom
menom
charakter
hrdo odkráčaš
do dejín
.
... Pisári už kalamáre vyprázdnili, trubači odkráčali s pľúcami unavenými... Neostal tu nik... Len malá myš skrytá pod listami s nezáujmom pozoruje, ako hvizd vetra roztopašne prefukuje diery na plášti.
fiúúúúú....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
seagull1
16. 10.októbra 2011 21:03
42
Napíš svoj komentár