Sen, jeho snívanie a prežívanie, jeho význam a funkcia, ako aj spôsob ako vzniká, tak fascinujúci proces v ľudskej mysli, že je nutné položiť si otázky v čom spočíva jeho existencia. Príznačné priradenie otáznika k nemu však dlhodobo v intelektuálne zmýšľajúcej spoločnosti, ktorá takmer nevnímala charakter sveta pod raciom nášho vedomia, bolo zavrhované a odpovede preň ani nehľadala. Preto ten nedostatok znalostí o sne a jeho eventualitách. Veda totiž jeho opísanie dlho ponechala pavedám, filozofii a náboženstvám, ktoré však sama často spochybňovala a diskreditovala, rovnako ako aj ich spôsoby prístupu k pochopeniu sveta. Tak sa dostávali na samotné dno poznaného aj pokusy o vysvetlenie tohto fenoménu.
Aj keď v priebehu 20. storočia, sa pomaly pretavoval väčší záujem vedy o sny a postupne sa stali predmetom významnejšieho bádania, sen je pre človeka ešte stále natoľko neprebádané územie na to, aby sme už dnes porozumeli jeho významovému poňatiu a komplexný zmysel jeho etablovania do života človeka. A akú váhu prikladáme snom dnes?
Eventuality snov. Čo so sebou sny prinášajú?
V súčasnosti pod vplyvom mnohých skutočností, vychádza na povrch jeho mnohoraký význam, ako dôležitý nástroj vo formovaní ľudskej osobnosti. Sny, ktoré sa ľuďom preháňajú v mysliach nadobúdajú charakter regulátora podvedomia, najdôležitejšej časti ich podstaty. Aj keď obrazy v nich prezentované často prekračujú logickosť v podobe nereálnych stvárnení skutočnosti, či neuskutočniteľnosti dejovosti a rôznorodého zasadzovania prostredí, v skutočnosti pôsobia na ľudské podvedomie ako defragmentácia, kde pracujú s ľudskou pamäťou a jej prioritnosťou, napomáhajúc prerozdeľovať a selektovať informácie a myšlienky.
Rovnako dôležitá je aj práca s emóciami, ktorá napomáha k psychickej vyzretosti ľudskej osobnosti, a taktiež v reakcií na ne, ako podvedomého stresu, v zmysle nasledovania pozornosti energiou vedie k pohybom tela počas spánku ako regulátora úplnej pasivity organizmu vo stave mimo vedomia, následného stŕpnutia tela a jeho ďalších negatívnych následkov. Väčšina snov, sa nám v konečnom dôsledku nepretaví do pamäti, dokonca často ani v okamihu po prebudení sa, napriek mnohopočetnému uvedomeniu si snívania. Jeho význam, však zostane v podvedomí a následne sa pretaví na ľudskom emocionálnom stave bezprostredne po vstaní a výrazne ovplyvní aj ľudský emočný charakter počas celého dňa. Avšak občas nás reálna podoba sna zmetie natoľko, že v nás prejaví nepochybné zdanie sa, že to čo sa nám snívalo, sa aj stalo a prostredie v ktorom sa zobudíme, sa zhoduje s tým, ktoré bolo zasadené vo sne.
Niekedy si ľudia vytvárajú bdelé formy sna, kde ich do určitej mieri ovplyvňujú no napriek tomu, nechávajú voľný priechod aj podvedomým myšlienkam. Vrcholom bdelej formy sú tie sny, ktoré si v stave plného vedomia ľudia uvedomujú, prejavujúc svoje túžby a priania, ale aj obavy. Tie, podporené silným emočným charakterom, sa môžu postupným implementovaním do podvedomia, ktorého sila ovplyvňujúca človeka a jeho konanie, môže dospieť následným pretavením do reálnej podoby, splnením si sna, alebo obáv s ním spojenými. Ak chce človek niečo dokázať, musí žiť svoj vlastný sen.
Zaujímavé je, že sny majú niekedy až takú silnú hybnú silu, že dokážu pohnúť celým človekom (v stave námesačnosti) ako keby bol plne pri vedomí a úmyselne ovládal svoje telo.
Nezahŕňajúc ani všetky aspekty snov je evidentné, že toho o snoch vieme veľa. Ale v čom sa skrýva toľká ich sila?
Cesta k pochopeniu sna plynie cez jeho históriu, ktorú nedokážeme pochopiť
Dôležité je pripomenúť si, že sen je okno do nášho podvedomia. Vďaka nemu môžeme doň nahliadnuť a z videného usúdiť jeho význam. Snahy o ich pochopenie, sú nám známe už stovky a tisíce rokov vo forme vykladania snov, vrátane ich popisovania aj v samotnej Biblii, ktorej odkaz je pre mnohých vstupnou bránou do duchovna a otázok s tím spojenými.
Duchovnými otázkami, teda aj tými so snami súvisiacimi sa však ľudia zaoberali, ešte v náboženstvách z predbiblických čias a priradzovali význam procesom v spojitosti s prejavmi prírody ako aj človekom vyšším silám, často označovanými ako božstvá. Takéto výklady k chápaniu sveta, nemali iba nám známe staroveké civilizácie, ale sú vnímané aj v pravekých ľudských spoločenstvách.
Preukázaním snívania u mnohých cicavcov, ktoré sú na nižšom vývojovom stupni ako človek, môžeme usúdiť, že sny mávali aj naši prapredkovia, prinajmenšom tí na zložitosťou podobnej úrovni spomínaných skúmaných zvierat. Pripustiac, že forma tak zložitej činnosti akým je sen, nevznikne len z generácie na generáciu, súdiac na pomalí a dlhodobí proces zmien vo vývoji organizmov, aj skôr.
Keďže existencia sna je zároveň predpokladom pre prítomnosť podvedomia a naopak, je vzhľadom na podvedomé vnímanie, a podvedomé reflexy možné usúdiť jeho možnú existenciu aj u živočíchov na oveľa nižšej hierarchickej úrovni. Z pozície človeka je však ťažké až nepredstaviteľné pochopiť aké sny by mohli nadobúdať tieto jednoduché formy života. Keďže sny sú obrazom, ktorý vnímame zmyslami s priradením emocionálnym podkladom naskytá sa otázka, či a do akej miery, dokážu jednoduché organizmy cítiť (a v spojitosti s tým aj snívať). Na základe prinajmenšom vnímania potravy, a jej selekcie a výberu ako jednej zo základných životných potrieb a podobného výberu často krát preukázateľného aj v spôsobe výberu partnera, pociťujúc, čo je pre nich dobré a správne, je možné, že áno. Do akej miery je ťažké predpovedať, vzhľadom na to, že nie sme schopný zmerať ani naše vlastné pocity.
Existenciu sna v nižších formách života je možné predpokladať aj na základe toho, že už aj mikroskopické organizmy, nehovoriac o zložitejších formách, mávajú takzvanú odpočinkovú fázu (u nás vnímanú ako spánok), ktorá sa vyznačuje časovo dlhodobejším znížením prejavov životných funkcií, podobne ako u človeka. To, že sa nemusí prejavovať iba na základe striedania dňa a noci, ale aj v reakcii na teplotu a tlak, nemusí znamenať jeho neprítomnosť. Vzhľadom na pracovné povinnosti a vyťaženosť, či z dôvodu vyhľadávania zábavy je človek taktiež nútený spávať v rôznych častiach dňa a narúša tým normálne vnímaný nočný spánkový režim.
Sen však v nižších organizmoch, v súlade ľudským bdelým snívaním, môže nadobúdať určitú formu aj počas jeho normálnej aktivity. Jedno je však jasné sen prešiel historickým procesom nadobúdania do našej podstaty.
Čo teda?
Ak teda pripustíme existenciu sna v mikroorganizmoch, o čom teda môžu snívať? Je ich snom zachovanie si svojej priority, či už vo vlastnej schránke alebo delením a rozmnožovaním sa? Je náš život výsledkom sna jedného malého organizmu, alebo sna Boha? Nie je Boh implementovaný v nás, ako aj iných živých organizmoch?
Aj keď si vzhľadom na vysoký stupeň vedeckého výskumu myslíme, že o snoch už toho vieme veľa, stále je filozofia jediný spôsob akým sa aspoň čiastočne môžeme priblížiť k jeho eventualitám, no otázniky nám aj tak stále nezostanú zodpovedané...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár