Raz sa mihnú oblohou, zasvietia a zhasnú v zlomku sekundy. Ani si nestačím pomyslieť na úspešné zmaturovanie, či výhru v lotérii. A potom ich iba tak pozorujem s knihou v ruke sediac na zábradlí. Tam svieti Malý voz, na konci ktorého je Polárka. A podľa nej sa vraj dá určiť čas, ale to ja neviem, asi preto že som len priemerný človek. A tiež nepoznám veľa súhvezdí, ani ich legendy, tak len čakám kedy nejakú uvidím padať.

Krátim si čas otázkou, čo všetko by mal priemerný človek vedieť :

-uvariť vajíčko na tvrdo za sedem minút
-naučiť sa byť všestranným (trochu sa učiť a premýšľať, trochu maľovať a kresliť..)
-byť tvrdohlavým
-vedieť si zaviazať šnúrky na viacero spôsobov
-vedieť povedať prepáč, ak niekomu ublíži
-splachovať, a umývať si ruky po každej potrebe
-vyznať sa vo svojom neporiadku
-vedieť, že čerešne s mliekom preháňajú
-nikdy neprestať žasnúť
-vždy sa zo všetkým podeliť
-veriť v niečo (v hocičo)
-vedieť, prečo sa špinavý sneh topí rýchlejšie ako čistý
-klamať
-vedieť, že ako sa správa k druhým, tak sa budú aj oni k nemu
-vedieť prečo hrom trvá dlhšie ako blesk
-sínusovú, kosínusovú a tangensovú vetu
-polemizovať o tom, či bolo skôr vajce, alebo sliepka
-vedieť, že na čiernom pive je biela pena
-aspoň raz premýšľať o tom, prečo sa mlieko v káve nezrazí


Pamätám si svoj prvý deň v škole. Všetci od nás chceli aby sme rozoznali trojuholník od kosoštvorca, aby sme vedeli napodobniť tvary písma, držali správne pero a ceruzku a kreslili rôzne tvary, vlnovky, čiary a niekedy aj celého človeka. A potom sme si obuli topánky, ľavú na ľavú, nesmelo sa inak, zaviazali a odišli domov.

A viete čo? Tie „nositele šťastia“ letia štyridsať kilometrovou rýchlosťou za sekundu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bludiacisvetom  13. 8. 2010 09:40
plačem
Napíš svoj komentár