Chcela som, aby si čo najrýchlejšie odišiel a nevidel ma plakať

„Nikdy som ti nepovedala, koľkokrát sa mi snívalo, že tu takto stojím.“ Pozorovala som svet z okna útulnej kaviarne, stratená v myšlienkach ako mi odídeš, kým ti ukazoval fotky bytu do ktorého sa môžeš nasťahovať. On povedal, že si zvyknem nato, že ťa nebudem tak často vídať, že hoci tu nebudeš, budem cítiť ako na mňa myslíš. Život je veľký paradox.

Dnes to bolo naše posledné stretnutie, presne tak ako si povedal, keď som sa kochala padajúcim snehom. Odchádzaš do Brna a nevieš ešte celkom iste kedy prídeš. Len vieš že raz..

Odprevadil si ma na autobus, tak ako si robil vždy. Chcela som ti povedať, že ťa ľúbim, ešte pred odchodom, ale ľudia na stanici kričali jeden cez druhého a ja som iba ostala ticho. Ani neviem čo som ti povedala ako posledné, len, že moje srdce tĺklo až niekde v krku a dobre si to vedel. Počkal si, kým autobus odíde. Chvíľu si sa iba bezmyšlienkovo pozeral, ako som si dávala dolu čiapku a rukavice a potom si mi zavolal. Hodil si úsmev, akoby si ignoroval fakt, že ma už dlhšiu dobu neuvidíš.

Iba oči sa ti príšerne leskli slzami...

Stál si pod oknom, vedľa ktorého som sedela. Rozprával si o tom, že sme pri sebe tak blízko a hlas, ktorý vydáme musí obletieť toľko družíc, aby sme ho počuli. Povedala som ti len aby si išiel a nemrzol v tej zime..
Ešte stále tam boli zadné dvere, ktorými som mohla odísť...
A keď sa pohol autobus, povedal si to čo vždy, keď sme sa lúčili, nakreslil si do vzduchu prstom srdiečko, ja som ťa trasľavým hlasom odzdravila a zložila telefón.

A v tej chvíli som začala plakať. Plakala som celých 45 minút cesty domov a viem, že budem plakať, keď mi bude za tebou smutno a budeš mi veľmi chýbať. Chcela som ti smskou povedať, že ťa veľmi ľúbim, ale ty si ma predbehol...

(Včera nám babka s plačom spievala pieseň, ktorá jej pripomínala dedka. „Máš miesto, kam sa môžeš vrátiť, pretože je na ňom niekto, kto ťa ľúbi a ten niekto ťa tam čaká...“ )

Ja tu budem....

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu