Mlčíš mi na krk, do vlasov, na prsia...všade
Prevliekam tričko, cez zodvihnuté ruky,
Hádžem ho do trávy,
Do takej čistej, z ktorej by mohli ochutnať aj jednorožce.
Vyjedám z pohára zvyšky svojho marmeládového ega,
Otváram pohár s hanblivosťou.
Končeky vlasov ešte zakryli dôvody, prečo sa červenám
A ty ich odhŕňaš a robíš si z nich zvonkohru.
Spolu sa utopíme v posledných kvapkách padajúceho ticha,
A napokon môžeme vykríknuť.
Prilepiť labutiam biele krídla z vosku,
Poštekliť sa stebielkom trávy,
Prepletať dlane.
Mlčíš mi na pery, akoby tam sedeli motýle a trepotali krídlami.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mo0e
16. 6.júna 2010 09:51
dokonalé... zbožňujem tú atmosféru toho celého...
Napíš svoj komentár