Urobila som mu jeho najobľúbenejšiu pizzu a dúfala som, že ju spolu zjeme na koberci v mojej izbe. Tak negustiózne, pažravo, so zababranými prstami od pizzového korenia, ktoré si môžeme utrieť do koberca, alebo oliznúť. Inokedy by mi to pripadalo nechutné, no dnes som mala náladu. Priniesla by som dva najkrajšie hrnčeky a do mlieka by sme sypali zrniečka granka. Mohli by sme to ukončiť čokoládovou zmrzlinou, pobozkať sa a cítiť ako sa v našich ústach zmení teplota.
Len keby si prišiel aspoň raz načas...
Pizza už chladne a ja stále pozerám do okienka rúry. Možno trochu hladná a netrpezlivá. Vonku padajú posledné kvapky jarného dažďa. Mačka sa pred ním beží skryť a tak vyskočí na parapet. Vidím na jej tvári ako by si rada odmyslela sklo a vošla do vnútra..všetci by sme to na jej mieste urobili radi. A vzadu niekto s dáždnikom beží domov..všetci len bežia, akoby pršala kyselina metakrylová. Ja by som v ňom tancovala..s dažďovými kvapkami a samozrejme s tebou...
Môžeme, ak jedného dňa prídeš načas.
Prišiel si, ospravedlnil si sa za svoje meškanie „Lebo medveď zjedol banán, ktorý nebol jeho, následne sa strhla bitka a na diaľnici vedľa dvoch byvolov zaparkoval niekto s mamutom, tak sa tadiaľ dalo prejsť len ťažko no a ešte k tomu ako na potvoru tadiaľ prebehol ten medveď“, vrazil si mi pusu na líce, že si len na skok, lebo musíš pracovať. Zabalila som ti pizzu, na ktorej syr už dlho nevyzeral voňavo- ťahavý, no skôr špongiovo- zaschnutý, zopár slov- ako si sa mal a či si vedel že mi chýbaš..následne pusa. Ľúbim ťa a prídem zajtra..
Pozerám na tú mačku, ako sa mi vtieravo vrtí pred roletou. Mňauká, stoná, krúti chvostíkom, sem tam si oblizne prednú labku, zamňaučí, pozrie sa iným smerom...potom zase ku mne. A tak som zase iba sama s ňou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.