O muškách vo výstrihu..

Sedela som v aute, s dedkom neviem akým, nepredstavil sa. Len to, že je z Nitry. Mal nafarbené fúzy rovnakou farbou ako vlasy a nijak nevoňal. Celú cestu sme sa rozprávali, že či poznám toho a toho, z tej a tej ulice a ja, že nie nikoho. A predstavovala som si ako asi ten Jozef Danóci na ktorého sa pýtal pred chvíľou vyzerá. Ako možno každé ráno otvára noviny zo zadnej strany a pozerá, či nezomrel nejaký jeho známy. Rozprávali sme sa, že takéto autá máme v autoškole a že mi včera tridsaťosem krát skapal motor, že inštruktor si utrel čelo a povedal „Fuu..tak toto sme tu ešte nemali.“

Bola som v tých dňoch hrozne sexy, nejeden dedulo ma chcel zviezť na aute, na bicykli a ak nebol bicykel tak hoci aj na chrbte a rukách. Zlomil sa mi totiž očný zub, škaredo, na polovičku..Zahryznutím z chuti do jablka. Aj tento dedko z Nitry ma viezol od zubného technika k zubárovi. S novou protézou sa vyškieral, nehanebník jeden! A ja zatiaľ bez zubu...

Aj mušky mi tam lietali, cez tu malú štrbinku von aj dnu, všetky mi skončili dolu hlavou vo výstrihu zalepené v repelente. Všeličo sa dalo, vopchať si medzi tú štrbinku slamku, keď som pila a potom ľutovať , že nefajčím, inak by som mala dobré techniky. No a hanbila som sa usmievať sa, koľko krát som radšej nič nevravela, nech nevidia...

Teraz už mám...všetkých tridsaťdva. A jablká si strúham.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu