Každý večer pred spaním si čítam blog jednej dievčiny. Dospievam tak k záveru, že jediná vec, ktorú majú všetky ženy spoločné je medzinožný priestor. Nechcem tým povedať , že nemám rada ženy. Vlastne...mám rada, no len tie premýšľavé, tie umelecké (nie umelé), tie tiché a usmievavé (nielen na chlapov). Ostatné by si mohli rezervovať miesto na nejakom vzdialenom ostrove, postaviť si tam domček..čo domček, hotový mrakodrap s názvom Slepičáreň.

Moje dnešné ráno vyzeralo asi takto : Zobudenie, lenivosť , vbehnutie do kuchyne, vybehnutie z kuchyne, klopkanie na záchod, kričanie na otca prečo na ňom musí tak dlho sedieť, vbehnutie do kuchyne s tým, že skapem keď si práve nedám kávu. V tom sa ozvala tá schizofrenická časť mňa...

Vysmievala sa mi. Vysmievala som sa sama sebe. „Nemám ti náhodou priniesť vankúš, že naň znesieš pštrosie vajce, ty sliepka?“ Miesto kávy som si dala šálku kakaa. Spomalila som , pustila som si príjemnú hudbu, naraňajkovala sa a otvorila šatník, ospravedlnila som sa otcovi, zaliala som tú kávu mame.

Dnes som chcela kráčať s úsmevom. Chcela som si obliecť hocičo, nemyslieť čo si o mne myslia, robiť veci ktoré chcem, hovoriť čo chcem. Veď človek sa nedá súdiť z vecí ktoré má oblečené, z vlasou ktoré má učesané tak či onak. Človek je ako voda. Vidia ho hoci len traja ľudia, no každý sa naň pozerá inak. Niekto ako na paru, iný ako na ľad, ďalší ako na vodu. Desiatky dušičiek, zabalených v obale. Desiatky obalov popierajúcich svoju dušičku.

Myslela som nato , že ak by som bola vtákom, dnes by bol ten pravý okamih na moje vzlietnutie. Letela by som vysoko. Počítala loptičky na strechách, ktoré deti pri hraní nechtiac vyhodili do oblakov. Krúžila ponad polia, nad jazerami, na fontánach pozorujúc ľudí. No som len človekom, len dievčaťom.

A nikdy nechcem byť žena, ktorá sa združuje pri semaforoch so svojimi desiatimi sliepkoidnými kamarátkami, tak že si ostatný myslia že čakáme na výpredaj teflonových nohavíc, nechcem byť žena ktorá sa vnucuje ani žena ktorá púta výstrihom, pretože nemá čím zaujať.

Chcem byť jednoduché dievča!

 Blog
Komentuj
 fotka
emulienkaa  31. 5. 2010 20:51
začalo to tak skvele..! teda..ten prvý odstavec.. úplne dokonalé.. ..







a aký že je to článok..?
 fotka
surreal  1. 6. 2010 20:07
pekné .... ,) Stotožnujem sa.
Napíš svoj komentár