Veľmi príjemne. Takéto prekvapenia by som zniesla aj častejšie.
...moja doteraz apatická, indisponovaná matka, ktorá má rada čísla a drží sa overeného hesla „dva krát meraj, raz strihaj“, vďaka ktorej mám zadok na rešeto, pretože sa jej nezdali moje prsia dostatočne súmerné, tak do nich cez zadok pichali hormóny aby sa to druhé zväčšilo a vďaka ktorej som sa niekedy cítila ako nepekná, hlúpa a neschopná, pretože som sa jej nikdy nemohla rovnať.
Dnes sme prechádzali okolo jedného uja. Dážď nám bubnoval na predné sklo auta, stierače pracovali na maximum a ujo sa rozhodol, že si so svojou kozičkou uviazanou na špagátiku a okolo ruky prebehne na druhú stranu k tráve. Ujo nám zakýval, usmial sa (áno tak, ako sa usmievajú dedovia) len biele ďasná, ktoré olizuje ružový jazyk, podľa mňa aj voňal tak ako voňajú dedovia, sladkastá vôňa potu, zmiešaná s vôňou moču a sladkastej lacnej kolínskej.
Prekvapilo ma, že mama negúľala očami, ako vždy keď sa stalo niečo, čo nebolo vopred naplánované. Povedala len „Joj, tohto dedina musím pozdraviť, on vždy každému tak pekne kýva a usmieva sa“ Ten dedko mal ženu, ktorá robila v miestnych cukrovinkách a keď zomrela, tak sa mu všetko v hlave zmiešalo. Vraj v zime tu pasie kozu v tričku a v lete vo svetri. A tak sme vystrčili obe hlavy do dažďa, pozdravili dedka, spýtali sa ho kam ide.
„Taďálto k Balatonu. Už som temer tam, ešte prejdem cez tento kúsek a pojdeme sa ze ženu okúpať. Dlho sme neboli na žadnej dovolenke.“
Mohli by ste zavrieť okná?
Mám kukučku z hodín, nechcem aby uletela
Verím, že je toho schopná
Bola som k nej zlá, neviem či mi odpustila.
Nechcem aby nekukala, niekedy stíchla,
Môžeš sa hnevať, no buď stále s nami
Tik – tak
Brik – brak
Tá kukučka si ty, mami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
toľkú radosť som z prečítania blogu dlho nemala!