Na kolky z mäsa a kostí, s minulosťou a snami.
Priesvitní, pochudnutí, s očami padnutými do vnútra.
To bola cesta ľudí, ktorí nikdy neublížili?
Slepí a bezrukí, mŕtvi neznámi,
Telo na tele nahádzané, ako kus špinavej handry.
Umelci či murári, ktorých zakliali do tehál, oddelení múrom od sveta.
Ako je možné, že z toľkých zaťatých pästí nevyklíčila jediná ľudská dlaň?
Dnes už nikto nezráta počet posledných vzdychov,
trasúce sa prsty,
aj hrdosť sa kdesi stratila v prosbách o život.
Melódia výstrelov,
Z hociktorej zbrane, hocijakého kalibru
z hociktorého miesta, nezáleží na tom.
Ani na tom, kto strieľal,
Len na tom, či trafil...
človeka z mäsa a kostí.
Takéto pocity vo mne zanechal film Pianista.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
úžas
ale záleží kto strieľal, aj to bol človek z mäsa a kostí, záležalo to aj na ňom
ale záleží kto strieľal, aj to bol človek z mäsa a kostí, záležalo to aj na ňom
Napíš svoj komentár
GENIALITA na plnej čiare