A nebyť toho strážnika včera pri kúpalisku, ktorému sa nechcelo na mňa kričať, bežať za mnou, či ako koľ vek mi povedať, že tam nemám čo hľadať, tak si ani neuvedomím že sú to presne dva roky...
Pamätám si, ako sme poukladali drobné na koľajnice a ja som si ich také horúce a deformované uložila pre šťastie, pamätám si smiech s mierne otvorenými očami, sčervenanou tvárou a trasúcim sa bruchom, morčací smiech, scedení pomedzi zuby, smiech môjho krstného. Dokonca i to, ako balil kolegyne, a hoci som mala vek predurčený na fúkanie hustých sopľov do hygienických vreckoviek, vedela som, že tým jeho špecifickým humorom žiadnu nezíska. A asi len ja som sa smiala. Aj hríby sme zbierali ale báli sme sa ich jesť, tak sme ich nosili babke. Ona bola ako tie panenky zo šúpolia, každá sa na ňu podobala.
No a ten strážnik, s ním sme raz v letný večer sedeli pri pive (teda ja pri krabičkovom džúse), ale to si on asi nepamätá. Kto by si pamätal malé ušaté dievča stále ostrihané na hríbik?
Tak krásne vonia tráva, až som sa jej musela dotknúť a potom mi znej voňali ruky, vlasy, aj koža.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár