Sedel na svojom koni tak pyšne, hoci vedel, že sa práve chystá odštartovať vopred prehratý boj. Ešte posledné minúty, posledné minúty kedy môže zliezť dolu, zhodiť svoje brnenie a odísť. Zachráni si tým hlavu, hoci príde o tvár. Bez tváre sa dá žiť, bez hlavy nie. No on ostane... Keď nejde o život, tak nejde o nič. Je jedno, či zomrie dnes, alebo v ktorýkoľvek iný deň. Všetko toto je jedno....
Viem presne, čo sa mu mihlo hlavou...Opakovaná scénka, toho ako zomrie. Spomalené zábery rýchlej a bolestnej smrti. Kôň začne cválať, on zneistie, ruka s oštepom mu ochabne, on následne myslí na chvíle, ktorých sa zriekol, na dievča ktoré opustil, zrazu akoby stál oproti vlastnému telu, vidí strach zo svojich očí, kôň sa splaší, on padá dolu, telo na zemi rozvíri prach, dva krát sa odrazí od zeme a nehybne dopadne...alebo..kôň začne cválať, on vidí iba sebavedomý úsmev jeho protivníka, na chvíľu zneistie, uvedomí si, že niektorí ľudia sa s myšlienkou smrti nedokážu vyrovnať celý život, on to zvládol vo svojej dospelosti, keď sa rozhodol byť rytierom a vsadil na svoju odvahu. Uvedomí si, že zmyslom života je pripraviť sa na smrť..“Ja som už našiel zmysel svojho života.“
V tej chvíli tam nie je zlatovlasá princezná mávajúca bielou šatkou, nie je tam kráľ sľubujúci poklad pre víťaza, nie je tam čarodejník sľubujúci nesmrteľnosť....je to skutočné, nie je to rozprávka. Je tam pár ľudí pokrikujúcich mená rytierov (väčšinou toho druhého), pľuvajúcich, nervóznych a nadávajúcich. Ktokoľvek zomrie, odnesú jeho telo..Pochovajú ho na miesto vedľa iného rytiera, ktorého meno už nikto netuší, zomretého v takom istom boji, rovnakému ako mne..ktorému v hlave znelo pred smrťou to isté.
Keď už všetci vedeli, že je najvyšší čas, ktosi si odkašlal, (všetci stíchli), zadychčal...a zasa odkašlal. Z Kaiových úst vyletel tajomný vzdych. A už sa oba kone rozbehli, rozvírili biely piesok len sa tak zaprášilo. Opäť zavládol nepokoj...ľudia pľuvali, nadávali a pokrikovali. Kai uvidel úškleb v nepriateľových očiach, no neoľutoval to, že sa pustil do boja. Z jeho pier bolo čítať modlitbu, ktorú sa modlil pri boji a skôr než padol, skôr ako oštep preťal jediné miesto na jeho tele, ktoré bolo nechránené, odpustil svojmu nepriateľovi, poďakoval mu za čestnú smrť a spadol na zem. Zrazu akoby stál oproti vlastnému telu, no nevidel strach. Spadol dolu.Telo na zemi rozvírilo prach, dva krát sa odrazilo od zeme a nehybne dopadlo.
Posledné , čo počul bol potlesk pre víťaza. No nikdy sa nepovažoval za porazeného, zomrel tak, ako si to želal...zomrel v boji. Tak dôležité sú naše sny, tak odvážne, že i pomyslenie na smrť v porovnaní s nimi je nekonenčné...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
21. 5.mája 2010 21:33
i had a dream.. once it will come true..
Napíš svoj komentár