Tajomné dievča s gaštanovými vlasmi

Chcela by som byť pre ňho zase tajomným dievčaťom s gaštanovými vlasmi a červenou taškou. Nešlo by to..už pred ním neukryjem žiadny pocit. Niekedy si chcem zahrať hru, aby sme veci robili tak ako prvý krát, mohol by si prísť na jeseň pred školu, kde by si mi po prvý krát podal ruku a predstavil sa? Mohol by si ma prvý krát pobozkať pri stánku so zmrzlinou? Mohol by si mi prosím ťa cestou hovoriť že ľúbiš iba mňa, ako si to povedal po prvý krát? Ak nie, nevadí.

Možno by si mi zase povedal že písaním blogov sa utiekam do vlastného sveta, že idem od nikiaľ niekam, nedovoľujem ti preniknúť do sveta v ktorom sa cítim najlepšie. Ty sa všetkému ľahko učíš a vieš robiť veci dokonalé, ak aj ja raz budem vedieť pekne písať, môžme si to čítať spolu.

Nechcem už, aby sme jedli v reštauráciách, tak či tak nezjem vôbec nič, poďme radšej k jazierku a budeme ho len tíško načúvať, v tú chvíľu môžeme mlčať. Poďme sa v sobotu opiť, budeme sa správať bláznivo, vykrikovať a spievať si, poďme sa gýčovo pobozkať pred zapadajúce slnko, alebo sa len tak bozkávajme v parku, v parku v ktorom sme boli tristosedemdesiat ráz. Páči sa mi, ak chodíme na tie isté miesta. Bozkávajme sa hoci aj dve hodiny, kým nám neopuchnú pery.

Nechcem aby si viac krát mávol rukou nad tým čo hovorím, nechcem aby si mi povedal „to sú len také tvoje reči“ ani aby si sa ponáhľal vtedy, keď ti chcem povedať ako ťa ľúbim. Poďme si miesto toho radšej vážiť jeden druhého.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu