Aké by bolo znovu sa začať učiť spoznávať to, ako malé dieťa?
Uvedomiť si, že človek vidí iba plochu, na ktorú upriami svoj zrak ( všetko ostatné okolo je rozmazané. )
Počúvať čo i len, ten najjemnejší zvuk, hocaké cinknutie, kvapkanie vody...
Aké by bolo uvedomiť si, že všetko čo vidíme okolo seba je len scéna vytvorená elektrickými impulzmi v našom mozgu a tie sú vyvolané svetelnými impulzmi , čo prenikli do útvaru zvané „oko“?
Keby neexistoval priestor ani čas ani myšlienka, ktorá sa rozloží na častice, v zlomku tisíciny sekundy dokáže obletieť celý vesmír a vyslať tak signál telu.
Desí ma to..
Že by mi všetko čo robím bolo cudzie.
Že by som pociťovala strach pri rannom vstávaní z postele, že by som pociťovala diaľku, ktorú musím vynaložiť pri odchode z postele do kuchyne, že by som cítila ťažobu myšlienok pri príprave raňajok...že by mi všedné veci boli cudzie.
Ľudia všetky vášne nahradili strachom –lásku, smútok, nervozitu, šťastie- a predsa si myslia, že byť šťastný je tá najsamozrejmejšia vec na svete. Iba ten kto vraví čo mu napadlo, je skutočne šťastný, hoci je pokladaný všetkým za blázna. Nikdy by som nechcela byť nikým iným len sebou, hoci nemám poňatia kto vlastne som.
V samote sa neustále zhováram z hlasom v sebe, vždy mi dobre radí, no mám strach robiť niektoré veci, ktoré odo mňa žiada.
Niekedy ma zaujímajú tie všedné otázky..
Či vidíte farby rovnaké ako ja?
Či počujeme všetky zvuky, všetci rovnako?
Akú farbu hlasu má vaše srdce?
Ako vysoký sú anjeli, ktorí stoja vedľa vás a dovoľujú vám každé ráno sa zobúdzať?
Či by sme pocítili tú ľahkosť a jemnosť vzduchu, keby na chvíľu svet stratil kyslík...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Ľudia si už akosi zvykli na ten svet okolo. Vedia, čo sa od nich očakáva a podľa toho žijú. "Šťastie" a "zmysel života" je pre nich stála a istá práca, zaužívané zvyky, ktoré dodržiavajú, hoci nevedia prečo. Viac sa nadchnú nad novou plazmovou telkou než nad západom slnka alebo oblohou plnou hviezd. "Lidé už si neuvědomují, co dobrého jim život ukazuje, když po nebi putuje slunce."
btw: pekný článok
btw: pekný článok
3
neviem ci je to podobne..ale ja ked chodim autobusom a pozeram sa von na mesto kade chodim, viem presne co kde je, co je za cim...atd atd...
ale strasne rad si vzdy predstavim ze som tu v meste akoze na dovolenke a vsetko vidim ako prvy krat..je to dost tazke...ale zaroven dost zaujimave nevediet co kde je...mozno som magor..ale mne sa to paci.
ale strasne rad si vzdy predstavim ze som tu v meste akoze na dovolenke a vsetko vidim ako prvy krat..je to dost tazke...ale zaroven dost zaujimave nevediet co kde je...mozno som magor..ale mne sa to paci.
4
a este odpovede na tovje otazky vypracovane mnou
Či vidíte farby rovnaké ako ja?...ja nie.vsetko sa snazim vidiet inak ako ostatny.
Či počujeme všetky zvuky, všetci rovnako?..nie...kady aj tak vacsinou pocuje len to, co chce.
Akú farbu hlasu má vaše srdce?..moje srdce?ma farbu hlasu ako ked si predstavis clovek ana ostrove bez moznosti vykriknut...
Ako vysoký sú anjeli, ktorí stoja vedľa vás a dovoľujú vám každé ráno sa zobúdzať?...vysoky su asi tak velmi, ako ti srdce dovoli sa postavit zivotu.
Či by sme pocítili tú ľahkosť a jemnosť vzduchu, keby na chvíľu svet stratil kyslík...zavisi od pojmu "chvyle" stratenia kysliku.
Či vidíte farby rovnaké ako ja?...ja nie.vsetko sa snazim vidiet inak ako ostatny.
Či počujeme všetky zvuky, všetci rovnako?..nie...kady aj tak vacsinou pocuje len to, co chce.
Akú farbu hlasu má vaše srdce?..moje srdce?ma farbu hlasu ako ked si predstavis clovek ana ostrove bez moznosti vykriknut...
Ako vysoký sú anjeli, ktorí stoja vedľa vás a dovoľujú vám každé ráno sa zobúdzať?...vysoky su asi tak velmi, ako ti srdce dovoli sa postavit zivotu.
Či by sme pocítili tú ľahkosť a jemnosť vzduchu, keby na chvíľu svet stratil kyslík...zavisi od pojmu "chvyle" stratenia kysliku.
5
uf, to má teda od mojich všedných otázok ďaleko - tvoje myslenie je omnoho vyspelejšie.... naozaj máš 17?
6
..chcela by som to okúúsiť..na chvílu..potom sa za naspät vrátit do reálu..radsej..
Napíš svoj komentár
Pekne napísané, páči sa mi