Chcem vidieť slnko, nie naň len spomínať.
Chcem sčítať chĺpky zblednuté zo slnka,
Hodiť žabku do rieky, počuť ako zažblnká.
Chcem zliznúť z pier jahodovú chuť,
Bozkami zo zmrzliny nežne zamrznúť,
Dýchať tak rýchle, ako hodinky tikajú
Ako dieťa som myslela, že to kukučky v nich dýchajú.
A urob tisíc krát štetcom obraz na mojich prsiach,
Cez jemné maliny, po oranžovej koži na zimomriavkach.
Ostaňme vo vode, kým prsty nie sú celkom zvráskané,
Dnes cítim s vetrom jesenné láskanie...
S dažďom prvé milovanie,
A to, čo bolo Slnkom je už navždy niekde stratené..zabudnuté..bez mena. (Vďaka Bohu)
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
bonita
1. 6.júna 2010 16:22
môžem úprimne asi povedať, že najlepšia báseň čo som tu čítala
2
sranduješ? čo sa týka písania na poeziu som nemala talent nikdy. A je to asi moja druha rymujuca sa basnička v živote, prvá bola na prvom stupni do školskeho časopisu
3
mas neuveritelny talent dat do textu neico, co sa podari len malokomu
Napíš svoj komentár