Zvykla som chodievať do parfumérii. Iba tak, s prázdnymi vreckami, s peniazmi tak na tri čokolády a jednu sáčkovú polievku. A ovoniavať. Keď bol môj chlapec ďaleko, hľadala som jeho vôňu. Našla som a neskôr som s tým naparfumovaným papierikom aj spala. Pamätám si tie prvé bozky. Ako sme sa v lete potierali repelentami a potom sme mali od bozkávania stŕpnuté pery.
Pamätám si svoju prvú vôňu (ako som ňou šetrila aby vydržala čo najdlhšie), každé opaľovacie mlieko mi pripomenie prvú dovolenku, vôňa hranolčekov mi evokuje kúpalisko a vôňa varenej kukurice mi pripomína opekačky. Pamätám si na vôňu modrej cukrovej vaty, z ktorej sme mali modré hovienka. Na druhý deň sme si dali z každej farby, pretože sme chceli dúhu.
Poznám takmer každú...Od vôni bazového sirupu, cez vôňu lacných „Živých kvetov“, modlitebných knižiek a kadidla, ktorými voňajú babky v kostole až po vábivý zápach môjho králika. Môj otec vedel rozoznať každý odtieň vône a veľa hovoriť, dnes radšej len počúva ako iní hovoria a keď ja ovoniam, povie že niesom nejaký pes.
No a niekedy mi zase miesto vôní pripomínajú hudobné nástroje, pretože každý z nich má svoju melódiu a vždy akoby cestou plávali len nimi vyslané tóny .
Každý človek je tak trochu hudbou..Ja mám najradšej klavír. Najviac vtedy, keď hrá pokojne svoju Olivovú pieseň. Mám rada aj husle, keď sú dobre naladené a keď sa neboja svojho hlasu. Otec je tak trochu píšťalou, niekedy píska, inokedy trilkuje a mama tá je ako sólista ktorý číta z krasopisných nôt.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ty jediná ma vieš vrátiť do minulosti nad ktorou sa stále pousmejem
a som rada, že len ty to vieš