Už dávnejšie si v hlave nosím nápad, napísať blog o vlastnej fikcii raja. No po prečítaní knihy Chatrč, tento môj vodopád myšlienok zo mňa vytreskol. Chcela by som trochu písať aj o tejto knihe, o názoroch s ktorými som sa stretla, o otázkach na ktoré odpoveď nájdete priamo v nej.

Prvá vec, čo som si všimla na knihe bol pochopiteľne obal. Ten, kto mi knihu podaroval ešte taktne poznamenal, že vyzerá veľmi gýčovo. Stará, drevená chatrč na obale...nad názvom poznámka „predaných viac ako 7 mil. výtlačkov“ a uznanie za najlepší americký bestseller. Nepatrím k tým, ktorí by potrebovali čítať knihy, ktoré sa k nám hromadne dovalia vo vagónoch. Pod názvami kapitol, sú tenkým písmom uvedené citáty aj s autormi /ak patríte k milovníkom citátov kdekoľvek by ste našli tucet výstižnejších/...

Vlastne som si nemyslela, že sa do tejto knihy zamilujem. .

Kniha hovorí príbeh o Missy, najmladšej dcére Mackenzieho Allena Philipsa, ktorú unesie, sexuálne využije a zavraždí tzv. lienkový vrah počas rodinného výletu pri jazere. Dôkazy o zločine sa nájdu hlboko v oregonskej divočine, priamo v opustenej chatrči. S touto udalosťou sa Mack ako otec nevie vysporiadať , prestáva veriť Bohu, krivdí mu preto, že neochránil jeho dcérku. Raz dostane Mack poštou dopis, kde ho sám Boh pozýva do Chatrče. On váha, no nakoniec jeho pozvanie prijme. Dej sa tu náhle zvrtne, ak ste čakali napínavú detektívku a dúfali, že v chatrči sa miesto Boha zjaví Missyin vrah, odohrá sa tam riadny krvák, tak ste na omyle. V chatrči sa Mack stretáva s Bohom, Ježišom a duchom svätým, hoci nie spôsobom, akým si ich predstavujete. Boh stvárňuje tučnú černošku, ktorá vám pri rýchlom pojedaní teplého jedla povie :“nejedz to tak rýchlo, lebo dostaneš sračku.“ Hoci je tu prostredie stvárnené tak „New age“ veľmi sa mi páči. Vodopády, cez ktoré mohol Mack vidieť Missy hrať sa s Ježišom a inými deťmi, vnímanie ľudí cez farby, kráčanie po vode, presne tak, ako je to písané v iných teologických dielach, hoci chatrč takým dielom nieje. Myslím, že od tejto knihy by ste nemali očakávať nič komplikované, žiadne zamýšľania na záver, všetko je v nej písané, školskou formou. Myslím, že mi dala veľa odpovedí, ktoré nakoniec ocenil aj ten, kto mi ju daroval. No a nakoniec aj sám Mackenzie nájde telo svojej mŕtvej dcérky, dôstojne ho pochovajú a on pocíti, že Boh je s ním neustále.


Priznám sa vám, niekedy sa utiekam pri predstave, toho že raz zomriem. Vytváram si vlastné predstavy raja vtedy, keď sa mi všetko javí ako peklo. Veľmi sa teším na deň, kedy umriem a budem môcť začať niečo nové, oveľa krajšie ako je to, čo si vieme predstaviť. Od malička mám v pamäti dva obrazy:

Prvý predstavuje nevinné, malé dievčatko utekajúce po zelenej lúke, cez záhon fialových kvietkov. Pritom si drží na hlave svoj slamený klobúk, z ktorého jej biela stužka vanie vo vetre, jej hnedé kučeravé vlasy sa lesknú od lúčov slnka a ona má na tvári vyrovnaný úsmev, s očami šťastnými, odzrkadľujúcimi stav jej duše. Jej biele šatôčky sa dotýkajú trávy. Nenecháva na nich zelené stopy. Sú také čisté, hoci sa dotýkajú niečoho, čo ich môže ufúľať. Takto by som chcela zomrieť....

A druhý predstavuje dámu v dlhých šatách, vidieť iba jej siluetu, spoza červeného dáždnika. Vlasy má zopnuté sponou dohora. Pôsobí sebavedome. Jej šaty sa dotýkajú zeme. Sú na nich rôzne ornamenty, pripomínajúce chaos, no sú tak zámerne usporiadané..Takto by som chcela žiť.

Ak raz zomriem, nebude cesty späť. Budem šťastná, budem konečne doma....

*Až zomriem, nič na tomto svete sa nestane a nezmení.
len ja stratím svoju biedu
a zrieknem sa všetkého...*

Čo dáva zmysel životu, dáva zmysel i smrti.
Antoine de Saint-Exupéry

 Blog
Komentuj
 fotka
qirqi  27. 1. 2010 19:33
Ja tú knihu milujem a tie citáty a myšlienky v nej boli veľmi výstižné. A kľudne by som sa nestránila si ju prečítať i tretíkrát. A pri tom konci, posledných vetách, som mala úplne zvláštny pocit na duši.
 fotka
jesse  28. 1. 2010 17:10
hm ja tu knižku taktiež milujem...úplne zmenila môj postoj k veciam, k životu, k samej sebe a k Bohu...je to úžasna kniha
 fotka
johnysheek  21. 5. 2010 21:11
zmysel.. sense.. sinn
Napíš svoj komentár