Zjesť karamel a myslieť na čokoládu

Prísť, schmatnúť obrus do malých dlaní, zažmúriť oči a potiahnuť. Taniere sa rozbili, rozleteli po kuchyni a tie ktoré ostali neporušené som rozbila rovnakým spôsobom. Zažmúriť oči a plesknúť o zem. Veď sa vraví, že črepy prinášajú šťastie a treba sa o to svoje šťastie starať od malička. Zvláštne, že ako som si plieskala taniermi, mňa nevyplieskal nikto. Možno sa len trochu premáhali, keď hovorili susedom, že som bola dobré dieťa.

Zvyknem sa okolo toho domu často korčuľovať, okolo domu s kuchyňou kde sa rozbíjali taniere, ale aj smažil cukor na sladký karamel. Okolo domu, kde bolo akvárium s rybičkami, pod poličkou s rybím krmivom. Okolo domu, kde bola posteľ veľká ako letisko a tam som riešila všetky problémy sveta. A s úsmevom obrovským ako plátok melónu spomínam na všetkých jeho obyvateľov.

Niekedy sa čudujem pohľadu detských znudených očí, veď my sme mali stále čo robiť a leto bolo vždy plné huncútstva, nápadov a úrazov, večerných prechádzok s rozlietanými vlasmi od teplého vetríka voňajúceho ako obilie a kolenami odtlačenými od trávy. Práve premýšľam nad tým, že pomocou vôni sa mi vynára veľa krásnych spomienok.

Myslím, že kus detstva vo mne stále ostal, nepominul keď sme zatvorili dvere posledný krát, ani pri nakladaní kufrov do auta. Všade kam pôjdem, pôjde to dieťa so mnou, časť z neho možno ostala zatvorená na kľúčik v skrinke, ktorú raz otvorím. Takto budem môcť rozprávať vždy iný príbeh.

P.S. Možno sa často vo svojich textoch opakujem, ale nič mi nerobí väčšiu radosť ako keď môžem písať o svojom detstve.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu