Na jeseň bola stvorená,
bežala za i pred láskou,
kľačala, drala kolená,
tak ako zo starých obrázkov.

Kráčala sadom javorov,
ležala ticho v tráve,
želaní plné kráľovstvo,
čakala, čakala stále.

Čižmičky vysoké, moderné,
po lísti žltom suchom,
šušťanie, chrapčanie jeho,
stále o tom istom.

Červené zbierala najradšej,
žltým závidela,
zelené pomaly padali,
hnedých bolo veľa.

Dievčina mladá peknučká,
čaká na princa svojho,
pomaly zatvára očičká,
bojí sa u draka oňho.

Dievčinka jemná krehučká,
hľadá ho však stále,
nechce jedno pochopiť,
5 rôčkov má - malé.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár