Na jeseň bola stvorená, bežala za i pred láskou, kľačala, drala kolená, tak ako zo starých obrázkov. Kráčala sadom javorov, ležala ticho v tráve, želaní plné kráľovstvo, čakala, čakala stále. Čižmičky vysoké, moderné, po lísti žltom suchom, šušťanie, chrapčanie jeho, stále o tom istom. Červené zbierala najradšej, žltým závidela, zelené pomaly padali, hnedých bolo veľa. Dievčina mladá peknučká, čaká na princa svojho, pomaly zatvára očičká, bojí sa u draka oňho. Dievčinka jemná krehučká, hľadá ho však stále, nechce jedno pochopiť, 5 rôčkov má - malé. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj