Prečo mám strach, že všetko krásne sa končí? Prečo sa bojím zajtrajška, ved naša láska prešla tažkými chvílami.A všetko bolo nedávno také krásne.

Prečo sa správame akoby sme si boli cudzí. Milé slová už neprúdia z nás. Mám pocit že odchádza veľký kus zo mňa. A výčitky počuť znova a zas.

Obaja máme svoje chyby a doteraz sme s nimi v mieri žili. A odvčera zrazu sú zásadný problém. Ja obávam sa či láska všetko prekoná.

Chyby vo mne či vtebe - sú isto v nás. Ja chápem, že i ty máš pravdu, no skús pochopiť ma aspon raz, že problémy ešte len prídu.

Bojím sa zajtrajška, mali sme sláviť lásky deň, pripravila som prekvapko, môj nesplnený sen, no obávam sa že naďalej budem len sívať.

Bojím sa prežívať sny a ty to vieš, chceš ma zmeniť v tejto minúte. No nechápeš že toto som ja a ak ma chceš, tak celú.

Nie som rádio že preladíš stanicu a máš čo si želáš. A taktiež mi nemožno vymeniť súčiastky, aby som hrala podla tvojích predstáv.

Mala by som byť tou jedinečnou? Tou tvojou vysnívanou bohyňou? Alebo lásku chápem zle. A vôbec - viem milovať?

Možno je chyba vo mne a cez hodiny lásky som sa nemala pozeralať z okna na teba. Mala som dávať pozor a možno by by som práve neprepadala.

A či zvaľovať chybu na teba? Ja nechcem ťa meniť, aj ked občas mám zlosť. No mala som pocit, že láska vie povedať hádkam dosť.

Vraj bola to blbosť a nemal som s tým začať. Myslíš že týmto sa to zlepší? Každé takéto slovo ma bolí. No tvoje možno to isto vylieči.

Nechápem, prečo zas odchádzaš preč. Ja chcem to riešiť. Naozaj si to chcela sláviť? Mám pocit akoby som to hovorila niekomu inému.

Vraj je to milé, že som chcela sláviť sviatok lásky. Našej lásky. No ak pochopila som to dobre, tak by si mi to neslúbil, keby si vedel ako to dopadne?

Vraj do 11 dojdem. A ak nie, tak nič. Jasné – Láska. A mne hovoríš, aby som nebola sarkastická.

Dobre viem, že nie som práve dokonalá, nemám postavu modelky, mám strach uskutočniť svoje sny a možno očakávam až priveľa.

No chcela som len jedno. Milovať a byť milovaná. Aby problémy, ktoré vždy sú, ostali v pozadí a mohla som snívať s otvorenými očami.

Mám chuť sa vrátiť do školky, kde nás zaučali čo je láska, kde chcela som byť plinceznou a čakala som na svojho plinca.

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
icetea  22. 11. 2009 20:59
Krásne... aj slzu som dala...
 fotka
plarika  22. 11. 2009 21:08
@icetea to.. to vážne?
 fotka
elwinko  23. 11. 2009 15:12
je to veľmi úprimné...priam to srší z toho celého...
 fotka
midnight  8. 12. 2009 19:23
au. <- (to je akože kompliment)
 fotka
plarika  8. 12. 2009 21:11
@midnight dobre budem sa tváriť že je.. aj ked mu a tak nechápem
 fotka
tigriik89  9. 12. 2009 00:00
velmi krasne napisane klobuk dole
Napíš svoj komentár