A stále sa len topíš
V mori bez vody,
Slzami mokrú zem kropíš,
Začať znova hľadáš dôvody.

V tvojom končiacom sa bludisku,
Kde sú tisíce dvier,
Je únik vždy nablízku,
No chceš byť súčasťou hier.

Zakaždým zastavíš pred cieľom,
Utekáš napred pospiatky,
Túžiš po niečom,
Čo zastavuješ na plné obrátky

Ešte vždy ticho kričíš,
Príliš potichu k priznaniu,
Svoj sen ilúziami ničíš,
Tak otvorená trýzneniu.

Po páde udieraš sa,
Ktorý znamenal koniec,
Obetovaný obeť neodnáša,
Necháva ju horieť.

 Báseň
Komentuj
 fotka
ena233  18. 2. 2009 12:38
a potom príde radosť a znova sa začne všetko dookola...
 fotka
nela02  18. 2. 2009 17:20
pekne ako by to bolo o mne :/
Napíš svoj komentár