Ako som na to prišla? Jednoducho. Človek o šťastí veľa vraví, ale ak si naň konečne sadne, neuvedomí si to. Túto šťastnú náhodu pripisuje všetkému inému len nie šťastiu. Väčšinou keď sa niekoho spýtame, čo potrebuje k šťastiu dostaneme odpoveď: "Veľa peňazí. "
Ďalšia otázka. Je to stopercentné, že tých veľa peňazí prinesie šťastie? Nie. Nič totiž nemôžeme povedať bez pochybností. Koľko poznáme tých, čo majú veľa peňazí a chodia po ulici bez úsmevu? Dosť, pretože za peniaze si šťastie nekúpime.
Predstavte si takého slepca ako vyhrá kopec peňazí. Bude tento človek šťastný? Ani náhodou. On túži po jednom aspoň raz zazrieť obyčajnú trávu, kvety, ľudí. To by bolo preňho dokonalé šťastie. Koľko šťastia nám prinesie jeden obyčajný deň? Každý deň sa dozvieme aspoň jednu dobrú správu, ktorá tiež môže predstavovať určitý druh šťastia. Asi nikto teraz neverí mojim slovám..nech
Po tomto filozofovaní som dospela k záveru, že šťastie si predstavujem ako nejaké neviditeľného stvorenie. Lieta vôkol nás a keď sa unaví alebo sa mu náhodou zapáčime tak si na chvíľočku prisadne do nášho života...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár