.....
.......
od bledých stien sa mihotavo odrážjú svetielka sviečok. celá izba sa pohybuje v rytme plápolajúcich plamienkov, hviezdny jasot, galaxia.
pohyb ruky, prejde čelom unavene s takým tým počas-denným úsmevom, taký ten premýšľavý a spomienkový úsmev.
zabúdame, ako zábudky, spomíname ako spomienky v našich hlavách.
stávajú sa nám veci, ktoré sa nám majú stať, prežijeme čo máme prežiť, a neunikneme ničomu, čo tu bolo pre nás stvorené v dobrom alebo v tom zlom.
každý sa musí nejako poučiť.
ľahla som si na posteľ a zavrela oči.
telom mi prebehla jemná triaška vetra a pripravujúceho sa nočného dažďa, pripravoval sa celý deň,a by ma cez polootvorené okno mohol kropiť, aby mohol pozahasínať moje sviece.
ale on nich nezhasne.
nie všetky.
vždy ostane jedna horieť a držať ma pred tmou na svetle.
tak málo svetla v takej nekonečnej tme.
a predsa tam je, bliká, hýbe sa a usmieva sa na mňa.
usmejem sa späť, do okna, vrátim mu tú zlomyseľnú chúťku vziať mi svetlo v tmavých dňoch.
dnes je nahý deň.
zimomriavkový ako si rukami hnietime zľadovatelé telo až kým nenaskočí husia koža krvi vybičovanej nevyhnutnou samotou.
toľko by dotýkali, toľko by hladili, toľko by toho robili.
oči by pozerali, usmievali sa bez toho aby pery urobili vôbec nejaký pohyb.
napnutý je každý sval a ten najhlavnejší je najnapnutejší, tlčie ako o závod a spí zároveň.
spí ako šípková ruženka, treba mu venovať bozk, i keď jemný, letmý, treba ho zobudiť.
je to tak prázdne.
samota je príjemná a predsa niekedy človeka donúti preklínať ju každú sekundu jej pobytu v našej prítomnosti.
chce to existenciu.
niečo.
prstami prechádzaš po koži,po mojej koži, cítiš každý jej centimeter pod bruškami prstov. jej hladkosť, jej jemnosť i teplo.
opojné zavretie očí, pomalé, vychutnávajúce si dotyk mihalníc na líčkach,odvrátenie hlavy do boku, uvoľnená tôňa miesta kde sa vlasy strácajú v tieni krku, holé pleco, zívajúce plachosťou.
dotkni sa ho, strasie ma a utečiem. zachyť ma a ostaň pri mne.
pohládzaj mi perami viečka kým na nich nezačne premietať film sna.
zaspávam...
pávam....
vam...
am..
m.
You are loved so much, that even if you are pushed by life to the corner of the coast, you will be catched before fall, or teached how to fly.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
piotra
25. 6.júna 2013 16:09
dnes sú mi tvoje slová medom na duši.
Napíš svoj komentár