Vlaky a tlaky.
Opäť sú raz oblaky, ktoré držia dážď nad cestou, kým sa cesty premenia na rieky.
Vtedy nepadal dážď.
Nemohol, ako by mohol, veď by nás zmáčal.
A na film sme sa už predsa hrali.
Hráme sa na filmy, na knižky,... povedz mi môj milý, kedy sa zahráme na skutočnosť? Na túto našu realitu?
Toľko kilometrov, toľko vzdialeností, toľko blízkostí.
Tá jedna jediná pesnička vyhráva v celej mojej jazde vlakom, počúvam tie isté slová, všetko o tom ako sa ľudia musia spoznávať aby mohli potom zabúdať. Aby museli hrať.
Že sa nikdy nič nestalo, že sme si boli ničím a že sme zabudli skôr ako sa niečo stalo.
Odtláčam vlak z koľajníc a dúfam že ho zastavím v tej jednej zastávke, z ktorej už neodíde.
Aspoň nie dnes.
Tá lúka... tá jediná lúka, z jednej strany elektrické stožiare a z druhej čistá tráva, pár metrov hore kríky, blízko úzky chodníček a tráva na tom mieste sa už dávno vyrovnala.
Aj tie stromy, tie januárové stromy s pouličnými lampami už dávno zakvitli, ešte skôr ako si okolo nich prešiel vtedy s gitarou na chrbte a pozeral si do zeme.
Všetko to už vyrástlo, no tie stromy, ani tie lampy, ani tá tráva nezabudla, koľko rúk sa ich dotklo.
Zabúdať môžeme len my.
Zabudol si?
Na to ako si si hľadal priezviská a kradol mi nos?
Odchádzame lebo musíme.
A vlak sa pohol ďalej, bez ohľadu na moje malé vnútorné protesty.
Musíme.
Musíme.
Musíme.
Nechce sa rozpršať.
Je to len take ťažké dusno pred ozajstnou búrkou, ktorá všetko donivočí, pred obrovskou búrkou, ktorá podupe srdca zem.
Cítiť vo vzduchu strach a mlčanie.
A potom sa rozprší. Blahodárny dážď reči a úľavy, popadá na strachom upnuté tváre a pomieša slzy padajúce z očí.
You were dreaming
or at least you got your eyes closed.
Ale naveky ich zavierať nemôžeš.
Možno som ťa tam dnes nevidela, lebo vždy si bol rozprávkový práve tak ako prezývka, ktorú som ti dala.
Možno si sa zakaždým len rozparil a odišiel do rozprávkovej knižky, z ktorej si prišiel.
Možno sa tá knižka už zavrela, sme už veľkí a rozprávky sú len pre deti.
U(smievať sa na teba)
N(nezabudnem)
I (keď)
K(ráčaš ďalekým)
Á
Š(irokým svetom preč)
I shouldn´t let it go.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
skippik
1. 6.júna 2013 23:01
"Odchádzame lebo musíme."
Napíš svoj komentár