za viečkami
iný v srdci
iný v úsmeve
iný pred nimi.
vyčistené oči, vidíš nanovo
upokojená myseľ aj telo
je dobré ťa vidieť znovu
keď život v tvojich očiach chce čierno
je ťažké získať to späť
ťažké upokojiť myseľ aj telo
je dobré vidieť ťa ešte raz
tak sa mi čierne stoly točili nanovo
pomotali hlavu
kráčaš chodníkom, podrážka čľapká v daždi, nechtiac šľapneš do mláky, to nič, je už tma, nikde nikoho, si sám. pršalo, zmokol si a kým prídeš domov, tak ti vietor bude hladkať chladom holé ramená, a robiť bordel na hlave
ten v hlave máš možno z tých siedmich daiquiri len tak na tajňása za barom vypitých a možno ho tam máš už nejakú dobu, na chvíle kedy ho tam chceš mať, aby so mal na čo myslieť, len tak aby sa myseľ stále brúsila ( alebo otupovala) bezpredmetnými hlúposťami.
nie nie si ešte doma. ešte táto ulica. tý dlhá zlovestná ulica. prádzna, tmavá, čierna, lemovaná domami a agátmi, ktoré už dávno odkvitli a takisto dávno sa stratila ich vôňa. načo vôňu kvetov keď cítiš letný dážď. tá temná ulica ktorou sa bojíš ísť, na ktorej nikdy nič nesvieti, môžeš si svietiť len baterkou v telefóne a sem tam sa nervózne obzrieť či ťa nesleduje nejaký vandrák ktorý toho vypil za jeden večer viac ako ty v robote za barom za 3 týždne. Nie, dnes tam nikto nie je.
povedali mi že som filmová, že ma niekto vystrihol z filmu, zasadil do reality a že sem takmer až nepasujem. a ja som sa ho spýtala že či nedrogoval.
možno to však vyzeralo inák, keď ma poprosila aby som jej do pražiča nasypala kávové zrná, ktoré som sypala s pohľadom feťáka a obal od kávy som si skrývala v kuchyni a sem tam ho chodila ovoniať. páni ľudia, to je vôňa. čerstvé ešte neupražené kávové zrná. tak ... surová sýta horká vôňa. tak reálna až sa dala takmer chytiť.
možno sa nemala presťahovať tak ďaleko a odrezať ma so sebou od sveta. možno by som aj ja mohla chodiť večer vonku bez toho aby som sa ponáhľala na vlak. človeku sa ťažko odvykáva na dobré, na čo si zvykol, keď zrazu sa situácia zmení k horšiemu. o to horšie keď nieto vinníka. who´s gonna pay for that?
no one I see.
stále som nevyvetrala ten hic čo mám v izbe, asi to vidím na otvorené okno celú noc, nech aj zamrznem, to je jedno hlavne nech tu nie je horúco. fuj.
mávate mestá v mysli? také, ktoré poznáte len vy a sem tam ho navštívite. také čo je len na mape našich predstáv. žijú v ňom rozdielni ľudia. pod rozdielnou oblohou na rozdielnych uliciach vedúc rozdielne životy.
dlho som nepoužila prechodník.
chodníky však používam každý deň.
občas aj obrubníky.
kam musíme zájsť aby sme vedeli, že sme dostatočne ďaleko?
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
o polkroka za miesto kam siahaju nase myslienky..
alebo je tu moznost.. nechciet ist dostatocne daleko, vzopriet sa "osudu" a transformovat ho podla seba