srdca v hrdle
špička topánky podrážkou na zemi
päty vo vzduchu
teplo v ústach
vlaha v očiach
vidíme sa čoskoro
onedlho
zasa
opäť
o chvíľku
ešte sa pár krát vyspíme a bude to tu zasa.
malé pohrebisko sĺz.
kroky, zrýchlené, beh.
a vraciame sa.
tou istou chodbou.
oproti nm idú naši vlastní duchovia
spred polhodinky
ešte s úsmevom
ruka zaborená do ruky
poď utekaj, nech nezmeškáš
obsaď si dobré miesto, niekde pri okne,
aby sme si boli ešte blízko, dýchali na sklo, pozerali sa tam
prežívali ďalšiu z malých tragédií, ďalšiu z malých úmrtí duší,
ale to nič, to prejde, veď čas letí, plynie, ako voda ( v zatvorenej fľaši)
prelievam ťa na hánkach, unikáš mi pomedzi prsty, rozlievaš sa po zemi a tam zasycháš skôr, ako ťa stačím utrieť.
Môj Pinnochio, môj snehový kráľ, môj Jon Snow, statočný cínový vojačik.
rozprávkový svet, ktorým ma objímaš každý povedomý piatok o štvrť na jednu aj pár sekúnd dopoludní, keď vidím už z kilometra tvoj úsmev,priletel až z neba aj s tým vlakom.
priznaj to, v skutočnosti ste meškali, lebo nebeské vagóny mali zápchu na vrchnej atmosfére pre búrkové oblaky nad Atlantickým oceánom.
A potom si priletel na tej ružovej perine.
Nechal si ju u mňa.
Nebola ani ružová a nebola to ani perina.
No vonia rovnako.
Oprav tie hodinky.
Prosím.
Ja ich potom chytím, spútam čas, ukradnem nám aspoň storočie.
Tam na tých zastávkach, na brehu, na tvojom obľúbenom moste.
Ja potom uvarím, sebe kávu, tebe môj víli prach, zalejem ho mliekom a sadneme si do postele, ako v ten deň mandarínok.
Len ostaň.
Neodchádzaj.
Ne(o)púšťaj.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár