Ponor sa.
Voda.
Teplá.
Vlažná.
Horúca.
Ľadová.
Dnes som kráľovnou tvojich dotykov.
Ukradnem si ich.
Všetky.
Zneuctím ťa pohľadom.
Bozkom.
Dychom.
Vzdychom.
Všetkým čo mám.
Nechávaš sa mnou hýčkať?
Mojimi rukami ako prebehujú tvojím napätým telom?
Mojím úsmevom, ktorý ťa nemilosrdne pohládza?
Mojou prítomnosťou, ktorou iné okrádam o tú tvoju?
Necítim žiadnu vinu.
Si môj.
Aspoň teraz.
Máš rád ovocie poliate smotanou?
Niečo som ti naservírovala, len mi rozopni blúzku.
Zješ ich rád, zapíjaš bozkami, a ja ťa odmením dotykami z vodnej hladiny.
Spomínam na tvoj citlivý krk, na všetky poryvy ktoré ťa nútia zrýchľovať keď sa ho dotknem.
Poryvy vzduchu na tele keď máš prsty horúčkovité, zvedavé, nemilosrdné.
Výmena hry?
Oprel si ma o stenu a chytil pod kolenom.
Ako veľmi ma chceš?
Ukáž mi to.
Všetkým.
Silou.
Vpádom.
A ja ťa celého cítim na sebe.
Všetko.
Každučký napätý kúsok tvojho tela.
Rukami ťa mierne masírujem, uvoľnujem z teba nástojčivosť a ty sa len primkýnaš na mňa.
Rukami zabieham dole a pohladím všetko čo si žiada o dotyk, aj keď sa mi od prudkosti trasie ruka.
Dnes.
Dnes večer.
Dnes, nemusí byť ani večer, nemusí byť ani deň, ani noc, stačí že dnes, netreba mať pojem o čase.
Netreba myslieť.
Nedovolím ti myslieť.
Vyženiem z teba všetky myšlienky.
Bozkami, dotykami.
Vezmi si ma ešte raz.
Ponorím sa do teba.
Dlhuješ mi jazdu.
Dnes.
Vlny sa zrážajú.
Na našich telách.
Vyhladol si dostatočne.
Takto ma zješ celú.
Preto tá smotana.
Ani tak nebudeš mať dosť, mňa sa nemožno nasýtiť.
Poukazujem ti všetky tvoje hviezdy, ty ukáž mne moje.
Vieš tam, v tom starom observatóriu.
Tam v tieni veľkého teleskopu.
Priamo pod celým vesmírom.
Na pokúšanie sme mali dni, týždne...
Vezmi si ma ešte raz.
A ešte
ešte
ešte
ešte
...
..
.
Tonight, tonight
tonight tonight
the sound of the waves collide
the sound of the waves collide
the sound of the waves collide
tonight
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.