Niekedy, keď mám chuť nadýchnuť sa a pozrieť do steny, hore, chytiť sa za plecia a začať sa sťažovať, radšej si sadnem na zem alebo otvorím chladničku.
Niekedy keď mám chuť sa tváriť že ma zožrali problémy sveta, radšej prídem pred zrkadlo a začnem naň lepiť srdiečkové notesy s citátmi, vetami. Nemusia dávať zmysel, vôbec nie.
Ja ich poznám, mne sú známe a to asi stačí.
Prichádzam na to že materialistickosť nie je až taká zlá.
Máme radi veci, ktoré nám niečo pripomínajú, ktoré sú niečím špecifické.
Mám taký korálkový obal na knižky. Keby som ho nedostala od kamaráta, ktorého som svojho času zbožňovala, možno by to bol obyčajný farebný kus látky, ktorý je previazaný korálkovým povrazom. Je to úžasná vec.
Ešte stále za ním vonia, aj keď ju mám asi päť rokov.
Vtedy som ju brala tak extrémisticky že vuááá!
Teraz pozerám na ten obal a usmievam sa. Zabudla som, aké je to mäť pätnásť a všetky tie veci, ktoré sa stali sú teraz historkami. Viete ako vznikol môj nick?
Vtedy to BOLO. Teraz je to už len príbeh. Na pobavenie.
Ale vtedy som šla s veľkou hanbou cez celú Hlavnú v Košiciach, mala som celú tvár od popolu a on sa mi smial.
Bolo to tak trápne až to bolo super a nakoniec som sa začala smiať tiež a vôbec mi to nevadilo.
Máme svoje príbehy. Máme svoje zážitky.
Máme svoje sny.
Mám chuť na sirup z broskyňového kompótu. Vždy keď babka dozavárala broskyne, odliala mi ten sirup, riedila ho vodou a pila som ho celú jeseň.
Raz možno to všetko začne byť vážne. Raz možno prestanete rozmýšľať nad tým že tá šmýkalka vonku je celkom že by vydržla váhu vášho mega zadku, ktorý už,na rozdiel od vášho mozgu, nemá 5 rokov.
Raz možno.
Ale to bude potom.
Teraz radšej dúfajte že tá šmýkalka s vami nespadne a po ceste sa zastavte na zmrzlinu pod bránou, potom na pizzu na námestí a potom ešte môžeme ísť na kopec pod Hradovou a váľať sudy až ku garážam.
Raz zo mňa bude možno delikátna mamička,jeden chodiaci MILF, teraz budem roztopašným dievčiskom, ktoré kade chodí tam vyvádza. Budem z umývarne brať sušiak na prádlo a keď mi zaklope kontrola pre chýbajúci sušiak, vymknem ich a budem sa tváriť že neexistujem a popri tom si budem pospevovať The Samples na celú izbu.
Šak noá?
A potom budem staršia, uložím dieťa do postieľky a pozriem von otvoreným oknom, ako to robím každý večer.
Všade sú tie veľké svetláa vy sa cítite tak.. pekne unavene. Tak že ste niečo zažili, že si uvedomujete svoje bytie že áno, som tu,žijem a toto sa mi stalo a toto sa nestane nikomu inému, lebo tento zážitok na mňa čakal celý život, len na mňa!
A moje terajšie ja sa pozerá von oknom. Aj to budúce sa bude pozerať von oknom.
A každý večer sa budem len tak usmievať do noci, lebo si na všetok ten úžas spomeniem.
A bude všetko dobré.
" Ty Popoluška!"
" Nie som Popoluška, Viliam!"
" Tak ... budeš Popolček."
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
burble
2. 2.febuára 2013 22:22
na toto mi chýbali slová.
5
ked ty si od popolusky popolcek to znamena, ze popelar je vlastne od popolvara
Napíš svoj komentár