pre tie maličkosti ktoré ho tak nenormálne skvalitňujú že neverím že je môj.
keď je všetko pestrofarebné a teplé ako korálky na čelenke ktorú nenosím, keď je v mojej duši horúco akoby bol horúci júlový deň, všetko so všetkým súvisí a na každom záleží.
keď hodinu po zobudení pobehujem po bratislave ozlomkrky po lístky na zbožňovaného lebo on bude koncertovať v bratislave a ja tam ( už zasa ) budem a zasa budem chytať stavy a extázy a orgazmy a všetko bude dokonalé a ja budem najšťastnejšie na svete. ale nie viac ako pri ťapnutí na noš.
koľko to už prešlo rokov.
stále to malé hlúpe naivné dievčatko čo viac pozerá ako rozpráva.
čo aj po ôsmich rokoch počúva dookola améliin valčík ako svoju vlastnú osudovú a má filmové úsmevy lebo amélia je skutočná a aj nino sa už našiel, len ešte nám chýba kolotoč na ktorom si ho zbláznim tiež.
a dookola dookola a dokoola a naveky.
asi je to šťastie čo mi prúdi v žilách miesto v krvi, lebo keby ma príťažlivosť moja tvoja nedržala asi lietam aj keď len vo vlastnom svete.
je to tak krásne ako len život vie byť
veru, on je niekedy fakt prekrásny.
( áno za všetko toto môže yann.)
( a možno aj to že paskudy ma dlho nenavšítivili)
( lebo nechceli)
všetko je tak ako má byť.
vždy bolo.
a bude.
lebo pre takýto pocit sa spojí celý vesmír aby sa to stalo skutočným.
možno ešte musím s trpaslíkmi precestovať celý svet.
ale raz na tom montmartri budeme.
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ja a ja"
lôl.
krása. budete hejnoa.