Na slnku o 12 stupňov viac.
Má modré šaty a ty červené uši.
Tak zľahka.
Vetrík jej čechrí sukňu a ona rukami vlasy. Sú zlatavé, svetlé, splývajú jej na chrbte s odhalenými lopatkami vo voľnom svetelnom vodopáde.
Má na tvári pomarančový úsmev a v očiach detskú radosť.
Smeje sa, jej eufória je šialene nákazlivá, až ťa núti smiať sa s ňou aj keď vlastne nevieš na čom.
Ide z nej čosi tak nadpozemské.
Svieže.
niečo čo chceš strašne ochutnať.
prejesť sa toho.
Najradšej by si tie šaty z nej strhal.
Nie postupne vyzliekol. Proste strhal, nech to zaberie čo najmenej času. Zvyčajne si veci rád vychutnávaš, no teraz to akosi nevieš potlačiť.
Rýchlo.
Ešte.
Napije sa vody z pohára a ty vo svojom hrdle cítiš tú chladivú sviežosť.
Áno. Ponoril by si nos do tône kde sa na krku vzadu rastú vlasy a rukami ju celú obopol.
Nie nie, na nežnosti nie je čas. Treba všetko rýchlo a poriadne, hlavne rýchlo. Túžba je neskutočná a potreba ukojiť ju ešte neskutočnejšia.
Máš v očiach divoký pohľad , v úsmeve čosi napäté a v nohaviciach ešte napätejšie.
A vlastne možno by si si to sladké mučenie vychutnal. Pomaly, pekne, donaha, doticha donekonečna. Kým to nebude bolieť. Tak sladko že to ani nebolí takmer, nie fyzicky ale tak psychicky. Zahmlieva sa ti z toho zrak, musíš sa oprieť, len nieje sa o čo. Máš chuť urobiť niečo šialené. niečo ako ujsť alebo ju uniesť.
Blízko si odstavil auto. Tam by sa to dalo.
Ó áno. To by stelesňovalo celú napätosť a rýchlosť situácie, ktorá si to teraz tak strašne vyžadovala.
Ona, nevie čo sa ti odohráva v hlave pred očami sa otočí a usmeje sa na teba.
Pohodí hlavou, vlasy jej pohladia plecia a nazad spadnú na chrbát.
Bože to sú muky.
Srdce ti v hrudi bije tak nahlas, že to musí počuť snáď každý, búši ti aj v hlave, máš úplne ľadové ruky. Rýchlo by si ich na nej zohrial, až by sa ti pod rukami celá roztopila vo vôni.
Žiješ z tej situácie, je to úplne akčné, akokeby si páchal nejaký zločin. Úsmev sa ti chveje spolu s trhaným dychom.
Prechádza okolo, hojdá bokmi, celá chôdza je taká ladná, elegantná, tá stopa vône ktorú za sebou necháva je kozmická.
Zavrieš oči.
Nie nesmieš to urobiť, aj keď máš milión chutí a jeden tvrdý dôvod.
Nie.
Áno.
Ešte.
Ešte.
Bože neodchádzaj.
Potrebujem z teba šalieť ešte viac.
Krúti sa ti hlava.
Je tak horúco.
Vzduch je ťažký,sladký a pretkaný jej vôňou.
Bože.
Chceš to.
Všetko.
Rýchlo.
Krúti sa to.
Zrýchľuje sa to.
Už to bude.
.
.
.
.
.
.
už to bude
bude
bude
bude
bude
....
zobudíš sa na svoj vlastný prerývaný dych. si spotený a horúci.
je ráno.
Vymyslený príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
3
@likjul toto sa mi vybavovalo v hlave jeden celý deň, tak som si povedala že to musím spísať, inak sa nedalo
4
@popolcek Pekne, normalne som si jednu časť musel až predstaviť. Presnejšie túto Vetrík jej čechrí sukňu a ona rukami vlasy. Sú zlatavé, svetlé, splývajú jej na chrbte s odhalenými lopatkami vo voľnom svetelnom vodopáde. Páči sa mi to ešte keď ťa niečo napadne tak to sem kľudne napíš.
Napíš svoj komentár
nemam rad taketo sny veru :/