Uspokojit sa s istotami, alebo sa snazit o nieco nedosiahnutelne. Vzdy je alternativa. Pozeram sa do blba ked mam cas. Volam to moje nekonecno ktore sa neda dosiahnut. Zvycajne si volim take veci. Asi preto, ze cely zivot smeruje k tomu istemu a tak si odopieram sance zaradit sa do toho prudu udalosti a tym upadnut do niecoho uz staleho a nemenneho co by ma uvaznilo a skrivilo.
Hladam dovod preco zit. Preco sa rano zobudit Kazdy ho hlada. Urcim si nejake kriterium, ciele a cestu. A myslim si (naivne) ze to je pre mna najlepsie. resp ze to je spravne. Aka slabina sa v tom skryva. Kolko sa v tom da o mne zistit. Keby len ludia viac rozmyslali o inych, viac iych vnimali, a nie mali v centre pozornosti len seba, jeden druheho by viac poznali a chapali. Ci je to pre mna naozaj najlepsie, sa neda posudit tak lahko. Je to ale to co chcem a co potrebujem pre zivot. Tak sa aspon branim pomalemu umieraniu. Niekedy dostanem obrovsky strach z toho, ze to co som prijala za svoj ciel, nebudem moct dokoncit a budem sa na seba len bezmocne pozerat a cakat na smrt.
Mam pocit, ze vacsiu cast zivota clovek trpi. Neviem ci to tak citi kazdy. Zalezi mozno od toho ako si ludia svoje zivoty zariadia. Za svoj zivot som zazila viac utrpenia. Hodnotim to objektivne, nelutujem sa. VIem preco, preto lebo som nikdy nedostala to co najviac pre svoj zivot potrebujem. NIeco co by mi naplnilo zivot a ustalilo ma. MOzno by som dnes nebola tam kde som. Nastala vzbura a uz ani nedovolim take nieco do zivota prijat. Jednak preto ze pohrdam docasnymi vecami, a jednak preto ze sa nechcem ustalit a ak si aj dovolim nieco chciet, je to nedosiahnutelne. A tak trpim. Odopieram si to co najviac potrebujem A zabranujem si byt stastnou. Asi to ma pohana. No teraz citim ze cim dalej tym viac ma to oslabuje.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.