Vzdy som bola ta vyrehotana, vyskerena, drza opica. Co nikto niqdy nevidel v smutnej nalade. A teraz???
Co sa zomna stalo?
Prisla som sem/ka zmenit samu seba na lepsiu, zmenit svoju povahu a svoje zvyku ktore som mala doma. Zmenila som ale co mi to dalo???
Stratila som vsetko co som mala, som tu sama, nemam tu vela kamaratov, zijem iba pracou... Nevidim rodinu, nevidim priatelov, nevidim moje oblubene miesta... Citim sa taq velmi sama az to boli. Tieto riadky sa nepisu lahko. Nechcem sa niqomu stazovat, niqomu ratovat. Nechcem niqomu hadzat svoj smutok na nos. Vzdy sa skryvam za tou prekliatou maskou. Ta hrozna usmievava a bezproblemova maska ktora vyzaruje uplnu spokojnost. To je iba maska, hlupa pretvarka, to neni to co sa skyva vo mne, dnu v mojom srdci.
Kazde rano sa zobudzam s pocitom, preco??? naco??? preco som tu, co je zmyslom, vsetka moja namaha ide nazmar. Nic znej neni. Cim sa clovek viac snazi, tim sa vsetko viac a viac sere.
Vsetko ide do sraciek

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár