dala si toho dosť.
Dala si mi klamstvá,
úprimnejšie, než prijať budem môcť.
Dala si mi seba,
ten kúštik svojho neba.
Ten moment dlhej chvíle,
keď myšlienka na um nezíde.
Dala si mi niečo ,
čo pomenovať neviem.
Vzala si mi všetko,
čo som nikdy nechcel.
Je to ako mesiac,
čo za horou sa mihá.
Zdá sa byť tak blízko,
no vzdialený je
sťa ruka boha.
Je to ako piesok,
čo na púšti ťa páli.
No vody dúšok k šťastiu,
smädu nepoľaví.
Je to ako balón,
čo dali nám pre radosť,
no skôr než radosť príde,
balón zavial vietor
a nám zostáva len zlosť
Vravím si,
dovoľ jej byť múzou!
múzou ktorá do žíl vniká.
Ako hrubá ihla,
tisíce krát použitá.
Žila moja s pokorou,
slinu tvoju príma.
Načo mať strach z následkov.
Veď zničila ma pýcha.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár