Je to v pr.deli...

Po dnešnom dni sa mi nechce nič už absolútne, cítim sa hrozne na nič, prázdno, až mi to skutočne trhá srdce...
Vypla som si mobil, lebo nemám chuť s nikým komunikovať, nechcem byť v nikoho spoločnosti, chcem byť iba so sebou, svojím ja pokým tá bolesť aspoň trochu nepominie..
Dnes som bola posledný deň tam, kde som to spočiataku nenávidela, ale po čase som si to miesto doslova a do písmena zamilovala.
Je kruté ako človek dokáže padnúť na papuľu, ale asi som si to zaslúžila..
Je to už druhý krát čo sa mi to privodilo, prvý krát to bolo mojou vôlou, ale teraz?
Teraz to bolo absolútne nepodmienene, nepriala som si to, ale prišlo to.
Čo už, je to tak a nič sa s tým bohužial nedá spraviť...
Oči ma tak neskutočne bolia, na tvári mám zaschnuté potoky sĺz ktoré som vyronila a na srdci obrovskú otázku: ČO TERAZ?
Je predomnou presne pol roka času ktorý strávim v apatii a nechuti, s neskutočným pocitom prázdna a čakaním na to kým sa opäť dostanem do toho kolobehu v ktorom som bola doteraz..
Bude mi chýbať to posedenie v bufete pri dobrej kapustovej polievke a neskutočne dlhých debatách o Aštarovi a kravičke M., to polemizovanie o kvalitách našej východniarskej "inteligencii", ohováranie "laty" a bude mi chýbať aj náš labák, telocvikár, teplý profesor fyziky, chodby, hnusné záchody, chladné chodby, proste všetko..to otravné ranné vstávanie, nechuť do fyziky a matematiky rovnako tiež, ale verím a s nádejou dúfam, že takto o pol roka, sa to všetko vráti späť a bude to ešte lepšie ako to bolo doteraz, lebo budem mať väčšiu chuť bojovať a nevzdávam sa skôr ako bude treba...
Teraz budem potrebovať hlavne silu bojovať a nenechať sa zmoriť nikým a ničím...
Stojte prosím pri mne tí čo ma máte radi a podporte ma v tom, že teraz to už určite dokážem...

DO tretice všetko dobré....pevne v to dúfam, že tomu tak bude určite...

 Vyznanie

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu