Neteší Vás nič, už ani tie štebotajúce vtáčiky, ktoré Vás vždy ráno príjemne zobúdzali do nového dňa, neusmievate sa ani na tú staršiu pani, ktorá sa na Vás vždy usmievala i, keď ste sedeli na cintoríne s výrazom na tvári, akoby ste sa chystali spočinúť práve tam, kde ste sa momentálne nachádzali. Tá pani Vás však vždy potešila a milým hlasom Vám ešte popriala krásny deň.
Teraz však cítite iba prázdno, akoby Vám vybrali všetky orgány z tela a nechali Vám iba priestor pre trápenie sa.
Ubíja to a ešte k tomu to bolí, viac ako bitka lopatou po chrbte.
A človek si už viac nedokáže všetko idealizovať.
Zhodil tie pomyselné ružové okuliare a triedi.
Na dobrých, zlých, vhodných a nevhodných.
Tí ktorí klamú, ohovárajú, psychicky ničia a tí ktorí stoja pri Vás aj v tom najhoršom, majú pochopenie a pomáhajú.
Opäť cítiť tú páchnucú bolesť, hnijúcu dôveru a všetko okolo toho.
Všetci tí sú ako supy, ktorí krúžia nad vašimi hlavami a čakajú na vhodný okamih kedy môžu zasiahnuť, ľudské svine a to si hovorili priatelia.
Až má napína.
Nie som dokonalá, mám svoje chyby, nie je ich málo, ale aspoň nehrám falošnú hru.
Vždy vyložím všetky karty na stôl, žolíka si však pre prípad núdze nechám od dnes v zálohe.
Pre istotu.
A tie svine nech idu do chlievu, tam odkiaľ prišli, tam patria.
Nech sa živia vlastnými výkalmi, to si zaslúžia, to jediné.
Dobre si dajte a na porážku s Vami!
Nebudeme už plakať, ale ďakovať a milovať tých ktorí si to zaslúžia, pre nich predsa treba žiť.
Ani neviete aké to je, keď sa cítite byť bezdomovcom, nemáte kam ísť, potĺkate sa životom so slzami v očiach, ktoré sa lesknú tak okato, že by bolo takmer nemožné ich prehliadnuť, rátate každý cent, rozmýšlate čo prv spraviť, aby ste sa neocitli na podlahe a niekto Vám do ksichtu "šplechne", drzo a bez akýchkoľvek otálaní, že sa správate ako decko a, že neviete čo chcete...
A vo Vás v tu ranu "kypí žlč", predýchavate to a snažíte sa myslieť racionálne a dospelo, pretože ak by ste tak neurobili, museli by ste dotyčnému veľmi ublížiť a to by bolo detinské a taký Vy predsa nie ste.
Nebudete už rozmýšľať nad tým nepodstatným, ale iba nad tým čo si Vašu pozornosť zaslúži, nad tým čo má pre Vás hodnotu a nikdy ju nestratí.
Budete starostlivo preberať, ako ovocie na trhu. Hnilé odhodíte a vezmete do náručia iba to čerstvé a nepojdete iba tak ľahko s kožou na trh.
A nakoniec urobíte hrubú čiaru za všetkým, ktorú preistotu ešte dva krát zvyraznite..
A položíte slúchadlo, dovidenia, dopočutia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár