Pamätám si na posledný deň roka 2oo8, to prianie ktoré prebehlo v mojich myšlienkach...nech je budúci rok omnoho lepší ako tento...prdlajz, zatiaľ je to ešte horšie, naberá to grády, stupňuje sa to neuveriteľným spôsobom, och och..
Je mi zaľahko tu plakať, všetko sa mi obracia chrbtom, ale prečo?
Ach, to je jednoduché..je to moja vina, moja preveľká vina..
Nemala som sa na to s prepáčením vyjebať, mala som bojovať, prekonať tú parchantskú lenivosť a jasne, jasne už viac nekecaj krava jedna..
Nespravila som tak, vtedy to hrialo, teraz to mrazí...
Nikto nie je lenivejší ako ja, nikto..a ešte egoistickejší, aby som nezabudla...
Kde som mohla byť teraz?
Je to nanajvýš hanba takto konať, klamať rodičov, priateľov, samú seba...je mi až do plaču, do takého poriadneho. chcelo by to naladiť sa na nejakú sentimentálnu nôtu..ale nechcem, nejavím záujem, stačilo tej paranoidnosti...
Vyšplhať sa na najvyšší konár stromu a zhniť tam do tej doby kým to neprejde..
kdeže moja zlatá, zobuď sa realita je krutá a omnoho nespravodlivejšia ako si myslíš.
Kadekto si o mne myslí aká si len inteligentná, snaživá a nejako si dospela Andrejka..ha, čistý výsmech..kebyže viete...
Fujha, že sa nehanbím..ale nejde už z toho vycúvať, začala som hrať, tak teraz partiu musím dohrať až do konca a riskovať, lebo kto neriskuje nič nemá..
Nemám čo stratiť, naopak môžem len získať...hádky tam budú tak či tak, to sa už nedá ovplyvniť, ale ak sa na to nepríjde tak to bude pre mňa ponaučenie ako hovado a viem, že už nikdy nebudem klamať o takejto veci..
Je mi do plaču, opäť do plaču a nejako sa mi začína zdvíhať z toho aj žalúdok...
Mometálne nemôžem nič viac robiť, jedine sa zmieriť s terajšou situáciou a pokúsiť sa vyťažiť sa z nej čo najviac...tell me more..
Čas ukáže..
Prajem si teraz iba jedno, vyhrabať sa z týchto psychických sračiek, začať na sebe makať a pokúsiť sa dokázať druhým, že aj taká pi.a ako ja môže vstať z popola a bojovať...
Poviem vám toľko, teším sa nenormálne na september...normálne sa modlím, aby prišiel čím skôr...preto...
Nechcem vás už ojebávať, klamať vám do očí, teraz mi ide kvôli tomu akurát tak strach do očí, srdce bije naplno a žalúdok sa z nervov zviera...
Andrejka to dodrbala ako najviac mohla, spytovať svedomie si bude u Boha za svoje prekliate chyby a sľubuje, že sa polepší..
Modlím sa, nič iné mi neostáva...
Sľubujem, že toto bolo moje posledné klamstvo, ale bolo to milosrdné klamstvo, podľa mňa väčšina by v mojej situácii takto zareagovala...
Nie je to výhovorka, je to čisto iba sugestívny pocit ktorý teraz mám a sľubujem...MEA CULPA...
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ashlee
6. 4.apríla 2009 21:18
ak sa smiem opýtať,v čom si klamala?
Napíš svoj komentár