Serie ju tá ľudská ľahostajnosť, nevšímavosť, povie raz, dva, sto krát, ale ani o jedenkrát viac.
Už nie, stačilo!
Boli časy, keď sa sa snažila, hrala to na každú stranu a to iba preto, aby všetci mali všetko a boli kľudní, mali sa radi.
Snažila sa každému vyhovieť, chcela byť s každým za dobre.
Ale teraz Vám povie takto, jebe na Vás, zariaďte sa ako chcete, má iba jedny nervy, jeden život a nemieni si ho už viac ničiť, seriózne.
Objektívne povedané, teraz sa mieni sústrediť na seba, na svoje potreby, na svoje blaho.
Vy ste jej ukradnutí, nie všetci, iba tí.
Ak sa nedokážete vzpamätať už ani bez pomoci druhých, tak ste viete, kde.
Hrávala sa na princeznú ktorá dokáže robiť zázraky, ale bola to iba hra ktorá jej nevyšla.
Tisíckrát si navrávala aká je ona potrebná, pre teba, pre ňu, neho.
Ha, aká bola blbá, smiešna, hlavne pre Vás, pre tých, ktorí sa s jej dobrotou zahrávali a dokonale ju využívali.
Vedeli ste, že je citlivá, taká tá krava, ktorá sa na nič nehrá a vždy je ochotná podať pomocný prst, Vy ste jej však vždy odtrhli celú ruku a teraz sa nemá ani čím najesť.
Tak mi je jej ľúto, úprimne.
Bojovala sama so sebou dosť dlhú dobu, snažila sa pretvárať na svoj podvedomý obraz, až sa jej to podarilo, sama tomu nemôže uveriť, ale je šťastná.
Teraz už ignoruje prosby ľudí, ktorí si jej nezištnú pomoc a radu nezaslúžia.
Nehrá sa s kockami, dala sa na Scrabble, je to predsa vyšší level, nie je už dieťa.
Odkedy zistila, že bez práce nie sú koláče, že treba platiť nájomné, že sa nedá prežiť z úsmevu a, že rodičia nie sú dojné kravy, tak sa jej život stal akýmsi vynoveným, už nese.ie do plienok, vie si zdvihnúť aj záchodovú dosku a utrieť sa sama.
Však viete ako to myslím.
A to isté žiada aj druhých.
Trochu serióznosti, dospelého a adekvátneho správania sa, primerane k svojmu veku a postaveniu.
Nie vždy je to iba zábave, ale to si človek uvedomí asi až vtedy, keď sa fajnovou papuľou udrie o špinavú zem.
Každému takému to praje, je to príjemné vytriezvenie a návrat do krušnej a nepríjemnej reality, zvanej život.
Ona to síce nezažila doslovne, ale nebola ďaleko, zastavila sa niekde na pol ceste tam.
A uvedomila si to skôr ako bolo neskoro a za to si je vďačná, dostala rozum.
Všetko je niečím podmienené.
Krásny to život.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár