Počas víkendu sa hral akýsi futbal. Tento šport moc nemusím, ale vďaka nemu som mal zatrepanú celú nástenku.
Každý zdieľal výsledky, góly, tabuľky, štatistiky. No mňa najviac zaujal jeden fakt - napriek tomu, aké peniaze sa v športe točia, ani samotný futbal či hokej nemíňajú úmrtia.
Mám rád iróniu osudu. To, čo si všetci kvôli tomu frmolu nevšímali, mňa oslovilo najviac.
Jedna zo stránok pridala fotku futbalistu. Bol to nejaký Nigérijčan alebo Keňan, nie som si istý (to bude tou farbou pleti).
Bol na nej mladý muž, ktorý počas zápasu zomrel. Mal som pocit, v ktorom ma utvrďovali aj komentáre, že ten chalan vo futbale nejako veľa nedokázal.
Jeden z komentárov ma ale dostal. Mal v sebe veľkú pravdu. Pravdu, nad ktorou sa ľudia často nezamýšľajú.
Bolo v ňom zhrnuté všetko, čím sa dá charakterizovať slovo "empatia". Mal v sebe myšlienku, ktorá by mala charakterizovať aj slovo "súcit".
Zastavujeme sa kvôli smrti celebrít, ktoré oplakáva celý svet. Pri nohách nám ale zomierajú milióny ľudí od hladu. Vytvorili sme si polobohov, aby sme my boli iba úbožiakmi.
Snáď ten komentár otvoril (a otvorí) oči tým, ktorí sa na smrť "nepodstatných" ľudí dívajú chladnokrvne.
...
"Miss him or not. Know him or not. But he's someone's son, father, brother, uncle and teammate. RIP."
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
nadinae
16. 6.júna 2015 14:00
Napíš svoj komentár