Dnes je opäť (bohužiaľ) jeden z tých dní, kedy mi je do plaču už od rána. Dôvod? Ja neviem.. nesmrteľnosť chrústa? Alebo to, že som opäť, zas a znova nebola schopná sa z tej postele vykopať už ráno, ale prespala som mrte času, ktorá som chcela využiť efektívnejšie. Áno moja neefektivita samozrejme môže byť jeden z dôvodov, prečo mi je do plaču už od rána (hm... ak sa dá hovoriť o nejakom ráne).
Možno je to tým, že každý večer (alebo je to zas ráno) zaspávam s pocitom, že keď sa zobudím, bude všetko iné a ja začnem nový život. PLný organizácie, efektívne využitého času, dobrej nálady a úspechu. A potom? Príde dnešok, ktorý je zas rovnako nahovno ak nie ešte viac ao ten včerajší dnešok...
Ako nájsť zlomový bod... niekde sa to zlomiť musí. Lebo ja chcem... niektorí by možno povedali, že chcem málo... možno majú aj pravdu.
no takže dnešná úloha je jasná, prežiť ďalší nahovno dnešok a dúfať, že ked najbližšie vstanem... nechajme sa prekvapiť.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár