- Tak dobrú nocku láska. Škoda, že musíš ísť.-
- Ale veď sa uvidíme zajtra. Dobre vieš, že ak mi zamknú intrák, tak som stratená. Maj sa. Ľúbim Ťa.-
- Ahoj. -
Deväť hodín. To je tak nanič čas. Ani ísť domov, ani baviť sa, ani nič. Proste ...radšej to nekomentovať. ...intrák, kto tam vymyslel tie pravidlá, prečo by dospelí ľudia nemohli žiť ako chcú? Jednoducho sa baviť a kašľať na pravidlá...do čerta. No dobre ona je hore na izbičke, pozerá do tých svojich knižiek alebo kváka s Mončou. a čo ja? Mohol by som sa ísť pozrieť do Valmontu či sú tam ešte chalani. Ale trepať sa na dópačný koniec mesta. Do čerta. Ale tým, že tu stojím asi nevyrišim nič. Idem pomaly.
Kráčam srkz námestie s úžasnou kamennou dlažbou. Všetky baby na ňu nadávajú, že sa po nej nedá chodiť v opätkoch...ale uvažujú vôbec niekedy aj prakticky?Uuvedomujú si, akú ma tá dlažba žvotnosť? Hm...to som dopadol. o deviatej večer v piatok uvažovať o dlažbe. ešteže moje myšlienky nikto nekontroluje ', okrem mňa samozrejme, ale tak ja na to rýchlo zabudnem.
Všetky kluby sú beznádejne plné. Všade to žije len Nika je na intráku. Našiel som si holku a nemôžem sa s ňou ísť zabaviť. Je krásna. keď sa smeje, má tak neskutočne malinké očká. noštek jej trošku smeruje nahor, taký pršáček a ústa má malinké. celkovo má veľmi peknú tvár. Škoda no...
Valmont...no končne. ha ako obvykle sa z neho valia kúdoly dymu. nie že by mi to vadilo, skôr sa nad tým pozasmejem. nie je to zas tak dávno keď som ten dym poctivo inhaloval každú chvílku. Len Nika mi to nebola ochotná tolerovať. a tak zas...keď ma nevidí, čo by som si nedal. Vyzerá to tam byť plné...sakra. ako tam nájdem chalanov? A zas tam nechcem vojsť jak taký trtko a motať sa tam. Do kelu.
- Hej Rasťo! čo nejdeš za nami dnu? sa musíš stále separovať jak plastové fľašky? -
- Veď som výs práve chcel ísť hľadať, - odpovedal som mu.- Čo sa deje vo vnútri?
-Tam to žije človeče. Také kočky sa tam natriasajú akože radosť pozerať. ale tak teba to netrápi, ty máš tú svoju, čo? Len či nezmeníš názor keď ti poviem, kto je dnu. Pamatáš Soňu? Tú, čo si sa mesiac ju pokúšal pozvať na rande, len si sa nevedel vymačknúť?
- To bolo dávno starký. Poďme dnu. -
Valmont. doupě všetkej chuti, nájdete tam naozaj z každého rožku trošku. Od nahulencov, rastafari, veľkých bratov, vychodňarov, záhorákov, debilov, manekínov, až po profesorov.... bar jak sa patrí. Tento večer mám chuť sa baviť. - Chalani, čo pijete? Vodku? Tak aj mne jednu! - No idem si obzrieť tie kočky, o ktorých mi bolo básnené pred vchodom. Jak sondujem tak sondujem, nachádzam len bežný materiál.
- Ahoj Rasťo. Dlho sme sa nevideli. Pamatáš sa na mňa? -
- ÁÁ Soňa! - zavri tú hubu ty debil - Je to naozaj dlho... poriadne si sa zmenila. Je z teba ozajstná...žena. - a ešte aká, tak v tomto tele sa skýva všetok hriech sveta - A čo ťa priviedlo naspať? Nechcela si zostať v Írsku? -
- Pôvodne som chcela, ale nakoniec som zmenila plány. no čo...tancuješ? -
- Prepáč, ale za triezva nikdy! - to by ešte dopadlo. moje nohy, ktoré nemajú žiaden zmysel pre rytmus...
- V poriadku, tak ja prídem neskôr. Zatiaľ...-
Tak...to by sme mali. prenokal som mierny tranz a naozaj neviem ako to rozdýchať. - Vodkáááá! -
Jej dotyky mi spôsobujú neskutočnú rozkoš a napĺňajú moje telo pocitmi, ktoré ešte nepozná. Soňa, Sonička, moja bohyňa, modla....
- Prosím. Ahoj Nika, prepáč že som nezdvíhal telefón, spal som. Dnes? Do kviarne? Dobre budem tam. - A teraz buď múdry ty debil. Ti bolo včera dobre, čo? Zabavil si sa, užil si si a čo teraz? Mám jej to povedať? Rozíde sa so mnou. Ale nemôžem ju klamať. Sakra...čo robiť. Keby som mohol...ale čo? Vrátiť späť? Urobil by som to isté? Nemám to ako napraviť. Dobre viem, že túto noc neľutujem. Bola úžasná. Ale nechcem Niku raniť. Kto mi teraz poradí? Jasné že nikto ty babrák. Sám si si zavaril a teraz to rieš.
- Ahoj láska. -
- Ahoj. No čo si robkal včera? Neverím že si šiel domov... iste by si tak nezabil večer. Bol si vo Valmonte? Naozaj to tam tak žije ako sa hovorí?
- No áno dosť to tam žije. Ale ja...musíme sa rozísť. Nič nehovor prosím. Ja teraz odídem a mysli si o mňe, že som idiot. Som idiot. Prosím, odpusť.-
- Počkaj!-
Bežím ako splašený zajac... som zbabelec, podvodník, idiot a .... strašne veľa nadávok mi chodi po rozume.
2.
- Tak dobrú nocku láska. Škoda, že musíš ísť.-
- Ale veď sa uvidíme zajtra. Dobre vieš žeak mi zamknú intrák, tak som stratená. Maj sa. Ľúbim Ťa.-
- Ahoj. -
No je toto spravodlivé? Deväť hodín, ja sa chcem zabávať a musím byť na intráku...veď si nechcem zbytočne vyrábať problémy...Sakra. Ja chcem byť s Rasťom. Nie tu teraz kráčať po starých dreveých vŕzgajúcich schodoch. V izbe ma čaká akurát tak Monča. Budeme si čítať tie je časopisy...zas len móda, vlasy, sex, testy a ostatné sprostosti. Tie schody strašne vŕzgajú. NIekedy si predstavujem, koľko nôch po nch asi šlo. Koľko príbehov skrývajú, koľko dialógov si vypočuli...je to zvlástny a možno trochu desivý pocit. čo ak niekto na týchto schodoch umrel? A čo ak sa tu niekto s niekym miloval? Podvedome hľadám na nich stopy, ktoré by mi to mohli prezradiť. Ale schody svoje tajomstá nepovedia. Keď sa budem potrebovať niekomu zdôveriť, poviem to schodom.
- No čo? bol sladký a úžasný a nežný tak ako len Rastík vie? -
- Bol úžasný. Som s ním už niekoľko mesiacov, ale stále sítim menšiu nervozitu keď ho mám stretnúť. je tak milý... -
-Počuj a tebe nevadí, že sa pokojne chodí niekam baviť kým ty musíš trčať tu? -
- A čo má podľa teba robiť? Má mi tu vyspevovať pod oknom? -
- No napríklad, prečo nie? -
Uznávam, že by to bolo iste krásne a romantické gesto, ale nebudem predsa svojho miláčika obmedzovať.
- Nepáči sa mi, že si doňho tak slepo zaľúbená...on ťa sklame, uvidíš. To taký Boris, ten na tebe môže oči nechať. vždy ti nosí úlohy keď si chorá. -
- Áno je milý, ale ...ja mám Rasťa. Idem si vedľa čítať knižku. -
- Len sa choď ponoriť do tých tvojích snov... -
A just idem. Čo ona vie o mojom svete. O mojom svete plnom snov, predsáv a ilúzii. Mám rozčítané nové básne. Tie rýmy tak veľa povedia. tak zohrejú srdce. No dobre tak som romantička, no a čo? Veď... treba si v tomto hnusnom svete nájsť aj chvíľku pre seba a zasnieť sa. Rada snívam. Ale teraz sa jeden z mojích snov stal skutočnsťou v podobe Rasťa...ach...
- Nika? Spíš? Tu som..pod oknom. vyjdi... -
To znie ako Boris, ale..čo by tu robil? - Ty blázon čo tu robíš? Veď už je tma. -
- Len som ťa chcel vidieť. Vidím, že čítaš. Asi snívaš. Niekedy aj na hodinách si tak krásne zasnená...Všimol som si to. Vieš, ja...všimol som si toho na tebe viac a chcel som ti povedať...-
- Povieš mi to zajtra dobre? Ja ... je mi zima. Ahoj. -
Je milý, ale...to nie je môj Rastík. Idem spať. Zajtra mu zavolám ako strávil večer. Iste bol pozrieť vo Valmonte..Aj ja by som raz chcela vidieť ten nočý život...
- Ahoj Rasťo. Prečo si nedvíhal? Jaj.. spinkal si. Mohli by sme sa dnes stretnúť? Veľmi ťa túžim vidieť. tak...V kaviarni? O štvrej. papa. -
Už sa neviem dočkať ako mi vyrozpráva ako bolo večer. Možno by som mu mala povedať o Borisovi...ale nie, len by som ho možno zbytočne znervóznila. Ale..uvidím od situácie. Aspoň uvidím či aspoň trošku žiarli. Hm...teraz by sa mi tu zišla Monča. Vždy ma vie tak pekne upraviť. ..
- Ahoj láska. -
- Ahoj. No čo si robkal včera? Neverím že si šiel domov... iste by si tak nezabil večer. Bol si vo Valmonte? Naozaj to tam tak žije ako sa hovorí?
- No áno dosť to tam žije. Ale ja...musíme sa rozísť. Nič nehovor prosím. Ja teraz odídem a mysli si o mňe, že som idiot. Som idiot. Prosím, odpusť.-
- Počkaj!-
Ja..on...beží..a čo sa stalo? čo som urobila? Jasné...moja večierka. nechce už so mnou byť kvôli tomu, že musím byť skoro doma...Ale to nie je fér...za to ja predsa nemôžem. Tak toto ti spočítam. Prečo ale plačem? Jasné baba...vzchop sa ty hlupaňa. On pokojne ušiel tak nerev. Radše naplánuj poriadnu pomstu. ...Ale..pomôže mi to? Budem spokojná, keď docielim jeho utrpenie. Keď budem vidieťže som sa pomstila...ach čo robiť. Potrebujem priateľa. Monča tá ma vysmeje a už ako keby som počula to jej : - Ja som ti to vravela...- Boris.. ano Boris.
- Haló Boris. To som ja NIka. Prosím ťa mohli by sme sa stretnúť dnes pri kine? Áno pri tom oproti môjmu oknu na intráku. Potrebujem sa len porozprávať. Ďakujem, tak o siedmej. -
Idem zatial domov dať sa trochu dokopy. vyplakať sa a..neviem čo budem robiť. Možno by som si mohla napustiť plnú vaňu telpej vody. Zapálim si sviečku a prečítam pár básni. Nie básne nie...ani sviečky..žiadna romantika. Vezmem si od Monči časopis, zistím ako si spraviť francúzsku manikúru.
Schody moje schody, ale škrípete pod mojimi nohami. Keby ste vedeli...ale vy viete. Som istá, že dobre poznáte toto zúfalo pomalé tempo stúpania. Poznáte tento plytký tlkot zlomených sŕdc. Teraz poznáte aj moje tajomstvo a ja viem, že zostane medzi nami. Len vŕzgajte veď aj moje srdce vŕzga s vami.
- Prosím. Rasťo čo chceš? Nechcem s tebou hovoriť! Nie. Nie. Ale...Dobre. O siedmej? Dobre. Príď. Kam? - ublíž mu, ublíž... - Pri kino. -
A teraz sa mu odplatím bude na mňa čakať a miesto mňa príde len Boris s kyticou kvetov a keď sa dozvie že čaká na mňa. Bude žiarliť. Bude zúriť.. A ja budem mť celé toto divadielko priamo pod nosom. Odohrá sa pod mojím oknom...Už nech je sedem.
3.
- Tak dobrú nocku láska. Škoda, že musíš ísť.-
- Ale veď sa uvidíme zajtra. Dobre vieš žeak mi zamknú intrák, tak som stratená. Maj sa. Ľúbim Ťa.-
- Ahoj. -
Ako pekne sa s ňou lúči a o chvíľku už sa pôjde niekam zabávať. A ona sa bude zas utápať v tých svojich knihách a básňach. Ja by som jej dokázal dať všetku moju nehu.Sám by som jej tie básne recitoval, hladil ju po vlasoch a pozeral sa ako spí. Je tak nežná, tak zraniteľná. A on? Idem čakať pod jej okno kým sa tam zasvieti to svetielko, na ktoré toľko čakám. Možno jej dnes poviem, snáď jej to poviem, že... že ju ľúbim ako nikoho.
Pomaly sa stmieva a ja čakám. Svetielko...je tu. zavolám? Počkám ešte. Ako jej poviem? Som nervózny ako prváčik.
- Nika? Spíš? Tu som..po oknom. Vyjdi... -
- Ty blázon čo tu robíš? Veď už je tma. -
- Len som ťa chcel vidieť. Vidím, že čítaš. Asi snívaš. Niekedy aj na hodinách si tak krásne zasnená...všimol som si to. Vieš, ja...všimol som si toho na tebe viac a chcel som ti povedať...-
- Povieš mi to zajtra dobre? Ja ... je mi zima. Ahoj. -
Je krásna. Videl som ju. Ale som trápny...takto za ňou doliezam. A čo ak ona nemá záujem? Teraz budem už len čakať kým mi zavolá ona. aby som videl, ci záleží aj jej na mne. Veď nemôžem byť len takto jednostranne zaslepený.
- Nika? Stretnúť? Jasné - už je to tu...záleží jej na mne - Pri kine? Tam oproti tovjmu intráku? V poriadku. O koľkej? Platí. -
Tak toto je skvelé. Ona mi zavolala. Ovládaj sa.... ale to sa nedá ovládať. Kráľovná môjho srdca mi zavolala, chce ma vidieť a porozprávať sa so mnou... ja.. ja neviem čo mám na to povedať. Splnil sa mi sen. Kvety...jasné chce to kvety. Ružu ... nie ružu nie... to je príliš romantické a ja ju nechcem vystrašiť. Radšej nejakú romantickú kytičku... jasné. jemne naaranžovanú kytičku. nejakú domodra bude sa to hodiť k jej očiam. Už aby bolo sedem. Teraz zavriem oči a ona bude pri mne. Bude sedem hodín a ja sa budem pozerať na jej krásne oči a malinké pery... tak... ale čo som sa zbláznil...Idem radšej po tú kvetinku. Ale predsa len by som mohol skúsiť zavrieť tie oči.
Tak...je sedem...sakra. no nič. aspoň som to skúsil.
No o päť minút bude sedem. Skvelé. ale ona ako správna holka isto bude meškať. Nevadí. Na ňu sa oplatí čakať. Ale čo tu robí henten? A s ružou? Ale no...nemôže ísť za ňou veď som s ňou dohodnutý ja. Volala mi. a ...
- Boris, čo tu robíš? -
- Mám sa tu stretnúť s Nikou.-
- No to pochybujem, ja som s ňou totiž dohodnutý na siedmu. Chcem sa jej ospravedlnuť, spravil som nejakú blbosť. -
- Ale ona mi dnes volala že sa chce so mnou o siedmej stretnúť. -
- Tak ona sa chcela pomstiť. Ale zo mňa si strieľať nebude. A ty? Ty si jej naletel? A čo tá kvetina? Si mysliš, že by o teba mala záujem? Vždy hovorievala, že jej ťa je ľúto.. a mne momentálne tiež. -
Nedokážem povedať ani slovo. Ľúto? Tá krásna víla, múza mojich snov ma len vaužila aby nahnevala hentoho. To je kruté. Nie je taká, ako som si myslel, ale...snáď jej to pomohlo. Aj keď ma využila, ale...veď mňa využíajú všetci. Som ten hlupák, čo sa nechá.Veď v dnešnom svete sa dobré úmysly trestajú. Ale ona... na ňu sa nehnevám. - Ako sa možno hnevať na anjela? Na prekrásne oči? Veďona to iste tak nemyslela. Možno aj áno, ale..mne to nevadí. Pre ňu - čokoľvek.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
wandush
27. 6.júna 2008 13:20
wow....krásne
Napíš svoj komentár