Bol chladný októbrový večer, ktorý som trávil pracovne, v kancelárii župana. Ako vždy, riešil som množstvo administratívnych záležitostí - musel som zamietnuť veľmi veľa dotácii pre školy, divadlá, opatrovateľské ústavy a ďalšie inštitúcie, a to na území celého kraja. Ten večer toho bolo fakt neuveriteľne mnoho a práca ma veľmi rýchlo vyčerpávala.
Idiot Kupecký opäť zmeškal s vyplatením "ďakovného" zo svojej výplaty. Noviny referovali pochodoch úchylákov a moslimskej invázii do Európy. Samozrejme, všetko optikou slniečkarských šorošovských vlastizradných prestitútok. Zadíval som sa cez okno na lampami osvetlené ulice a povzdychol som si: "Kiež by sa tu našiel niekto, kto by vedel Slovensko zachrániť. Zaviesť disciplínu a poriadok. Navrátiť krajinu ku kresťanstvu a tradícii…"
"Niečo by sa urobiť dalo." ozvalo sa z rohu miestnosti.
Tento hlas ma v momente úplne vydesil. Na úrade okrem mňa v tomto čase zvykol byť len vrátnik, ktorý samozrejme sedel vo vrátnici.
Otočil som sa a to, čo som uvidel mi vyrazilo dych. Nikdy v živote som ešte nezažil takýto šok.
V mojej kancelárii stála mohutná mužská postava v dlhom koženom kabáte. Dotyčný mal na hlave elegantný okrúhly klobúk. Jedným krokom sa pohol do stredu miestnosti, z tieňa vystúpil pod svetlo lampy.
Bol to ON.
Doktor teológie.
Kňaz.
Prvý a jediný skutočne slovenský prezident samostatnej Slovenskej republiky.
Najväčšia osobnosť slovenských národných dejín.
"Na stráž!" okamžite som pozdravil, tak ako sa patrí.
"Na stráž, synak!" odpovedal Prezident svojim krásnym a nesmierne mužným hlasom.
"Ale predsa…českí židobolševici ho dostali…ako je to možné?" vŕtalo mi hlavou. Nemal som ale odvahu čokoľvek sa pýtať. Bál som sa, že mojou nevhodnou otázkou by sa tento krásny sen mohol rozplynúť ako dym nad komínmi Osvienčimu.
"Som tu, lebo táto krajina potrebuje zmenu." mal som možnosť byť svedkom jeho nesmiernej charizmy a úžasného rečníckeho talentu.
"Ty mi môžeš pomôcť, ale potrebujem sa ubezpečiť, že si naozaj stopercentne oddaný našej veci. Mnoho ľudí vraví, že miluje Slovákov a Slovensko. Našu otcovizeň, a jej ľud. Mnohokrát sú to ale len prázdne reči luhárov a špekulantov.
Svoju lásku k národu treba premeniť na činy." Jeho slová ma dojímali. "Ja som národ, svoju lásku musíš dokázať mne." dodal pri tom, ako si vyzliekal svoj dlhý kožený kabát.
Moje srdce bilo tak, ako naši chlapci bijú moslimské ženy, a pulz mi preskočil do rytmu pochodujúcich gardistov. Líca mi zčervenali a z čela mi stekali pramienky potu, slané sťa slzy Slovákov trpiacich v časoch tisícročnej maďarskej poroby.
Bol som roztrasený a neistý ako školák počas náročnej skúšky.
Tréma klepala celým mojim telom.
Nevedel som čo ma čaká, ale nemohol som odmietnuť.
Z jeho slov plynula nesierna veľkosť charakteru a múdrosť, a zároveň ku mňe prehováral z autority kňaza a prezidenta.
Podišiel za moju stoličku. Schmatol moje obľúbené menčestrové sako a pohodil ho na blízko stojace kreslo. Následne mi začal zmyselne hladiť ramená a chrbát. O chvíľu jeho ruky prišli na moju hruď.
"Za Boha a za národ", pošepol mi do ľavého ucha rozopínajúc mi gombíky a košeli. Oblízal mi bok strniskom pokrytej sánky a pokračoval bozkávaním krku. Nenazdajky som sedel na svojom masívnom pracovnom stole z borovicového dreva takmer nahý. Ráznymi pohybmi ma Prezident zbavil posledných zvyškov oblečenia. Kiež by sa aj neprispôsobivých parazitov dalo zbaviť tak rýchlo!
Meravo na mňa hľadel bez pohnutia brvy a pomaly si premeriaval moje telo.
Cítil som sa byť veľmi malý a zraniteľný. Zároveň som ale pociťoval takmer extatické vzrušenie. Môj malý kamarád stál na stráži tak, ako ešte nikdy predtým.
"Ako to máte najradšej, monsignor?" nesmelo zo mňa vyšlo.
"Predsa na obesenca!" sebavedomo odpovedal, akoby mi videl so hlavy a vopred vedel, čo sa chcem opýtať.
Vôbec som jeho slovám nerozumel, no zároveň som cítil, že napriek tomu dobre viem, čo mám urobiť...
Rozprávka
Komentuj
7 komentov k blogu
1
nats
10. 10.októbra 2016 18:06
lol
7
Dobre tak ti dam serioznu recenziu.
Tak vies ze literarne to nie je na velmi vysokej urovni. Co sa tyka humoru tak mi pride taky ocividny, nie prilis prekvapujuci. Paci sa mi ze sa snazis najst dobre prirovnanie, to je vzdy tazke.
V prvom rade, chyba tomu doveryhodnost postav, ktora je pre parodiu asi najdolezitejsia.
Ale pacia sa mi kresbicky, hlavne kotleba v anime style. Mozno skus ci ti komix nesadne lepsie.
Tak vies ze literarne to nie je na velmi vysokej urovni. Co sa tyka humoru tak mi pride taky ocividny, nie prilis prekvapujuci. Paci sa mi ze sa snazis najst dobre prirovnanie, to je vzdy tazke.
V prvom rade, chyba tomu doveryhodnost postav, ktora je pre parodiu asi najdolezitejsia.
Ale pacia sa mi kresbicky, hlavne kotleba v anime style. Mozno skus ci ti komix nesadne lepsie.
Napíš svoj komentár