Čo ale zažívam každé ráno
sú boje o ochotu
vykonávať robotu
ťažkú, hoci neviditeľnú.
Koľkokrát do jazyka zahryznúť si,
koľkokrát usmiať sa i v núdzi,
koľkým odpustiť, čo necítia sa vinní,
o takéto a iné činy
musím sa pokúšať.
Aj ja sám som len v reťazci tom.
Mňa ničia, ja kazím pritom,
mňa trápia, no a ja kričím.
Kedy ten kolobehn zničím?
Viem, že sú aj takí páni,
ktorých nedocením ani
ja. Ľudia, čo kvôli môjmu dobru
od seba samých žobrú,
aby som mal z toho osoh.
Tým venujem sračku túto,
aj keď mi je to dosť ľúto,
že nezmôžem sa dnes aj na viac.
Slová na skutky pretaviac
skúsim opäť ruvať sa s tým
fenoménom bežným, častým,
ktorý radšej neznal by som.
Anciáša! Kurňa! Basom
ti pešť!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
aroga
25. 5.mája 2009 15:57
nie je to zlé...ale znie to, hm...celé to vyznieva tak zvláštne...tak hip-hopovo, bez urážky
Napíš svoj komentár