iba jalec ležal tam na pni.
Vypitvaný, umytý, hned sa cítil lepšie.
"Konečne som človekom, i oči mám vačšie"
Jalec i začal rozprávať,
stačilo ho iba rozpárať
a hneď mu bolo do reči,
črevo von z brucha mu svedčí.
I plynatosť ustúpila,
keď mu noha na telo stupila.
Niektore jalce ticho závideli,
ale o len tie, čo nevideli
ako ho začali soliť
a chceli aj zemiaky skoliť,
ale tie sa veľmi nebránili,
keďže nemajú ako.
Jalca to však omrzelo,
ako aj mňa písanie tejto poémy.
Jalec pobozkal imelo
a vybehol von dvermi.
Zatancoval dva-tri takty známej ludovej,
no kým huslisti zahrali zmenšené Déčko,
jalec sa zmenil na vetroň a v budove
už nebolo preň mesto, nebol decko.
Vetroň krúžil nad mestom a videl
veľa vecí: jedla prídel,
nenásytné kolieska ležiace v prachu
a aj na breh vyplavenú archu.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
crazygirl227
3. 11.novembra 2008 23:33
Trošku domotané mi to príde ale tá prvá strofa nemá chybu Toto je THE BEST
2
skôr prvé štyri, kým ho neomrzelo písanie poémy, odvtedy sa to začalo motať t.j. gradovať. krásny príbeh, keby takto dopadli všetky jalce, zem would be a better place
Napíš svoj komentár