Myslím, že som dobrý milenec

Tie koľajnice boli príliš široké na to, aby mohol prísť obyčajný vlak. Príliš široké, fakt príliš široké. Pristúpil som k nim bližšie, túžil som si na ne ľahnúť, hoci bolo chladno a zips na vetrovke bol zapnutý až po bradu. Čo to má znamenať? Aký už len vlak môže prísť? Taký široký?

Napokon prišiel, celkom obyčajný, drevený, asi 5 vagónov. V prvom múka a cukor, v druhom pušný prach. V treťom a štvrtom dobytok, živý a naporcovaný. V poslednom sedeli mágovia. Pristúpil som. Mágovia na mňa nedôverčivo pozerali až do Vinohradov. Potom zvlhli, ozeleneli a ako vlak zastal, zmizli. Ocitnuvší sa vo vozni sám, otvoril som si knihu.

Nemohol som sa však na ňu sústrediť. Stále som myslel na to, že o necelú polhodinu budem pri nej. Myslel som na jej krásne nohy. Túžil som ju pobozkať. Už dávno som po tom túžil a cítil som, že dnes sa to stane. Áno, dnes ju pobozkám, ak na nej nik nebude sedieť. Ach, tie jej hladké krásne nohy! A to operadlo! Kúpil som jej aj nový podritník, aby nebolo vidno ošúchané drevo. Myslím, že som dobrý milenec.

 Záchod

12 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu