O kvete

Jaj, krásy toľko vo svete
a ja neviem zachytiť ju.
Dievča leží na kvete,
vyhnal by si ju?

Spučila kvietok malý,
krivdy prírode sa stali,
no čo už, sama kvetom ale je.
Preskúmať s ňou aleje

za ruky sa držiac,
ó a nad hlavou mesiac,
to by bolo výborné.
Tvoje slová pokorné

z úst vychodia chvejúcich
a trasúci sa dych
vypúšťa pomaly slová.
Úsmev dievčí plachosť schová

a ty sa cítiš meter nad zemou.
Toto zažiť možno iba so ženou.
S takou, ktorá život oživí,
po ktorej túžil si clivý

a ktorú teraz za ruku držíš.
To šťastie snáď nevydržíš!
Včera s kolegom oplzlé reči
a teraz zrazu vieš, že nesvedčí

sa zaľúbenému tak vravieť.
Len plno krásnych viet
budeš mať od´ dnes v mysli
a "ja nebudem už nikdy zlý"
si si zaumienil.
Tak ťa ten okamih zmenil.

Vôňu medu stále cítiš
a keď večer sa utíšiš
a spánku dovolíš prísť konečne,
dúfaš, že kým príde ráno slnečné,

budeš v sne s ňou
prechádzať sa krajinou tou,
v ktorej žijú krásne ženy,
také krásne, milé, že my

musíme im ódy skladať,
aj keď nás dokážu sklamať
a keď srdce niek´dy puká,
že tej jednej krásna ruka

nebude už nikdy tvoja,
žes´ odišiel padlý z boja.
Že budete kamaráti
a že možno sa nevráti.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu