bolo ich var´ zo dvanásť.
Povedal som "schovaj veci",
idú sa vrhnúť na nás.
No napodiv, boli vľúdni,
pýtali sa "jak sa máte?"
My sme boli v rozpakoch.
Naše deravé gate,
sediacim len v teplákoch,
nepridali nám na sebavedomí.
Boli si všetci toho vedomí,
že niektorí majú domy,
iní zase byty.
"Kukáš Superchyty?"
pýtali sa znovu všetci,
moj self-confidence bol v vreci.
Pozbieral som všetku odvahu,
z bytu, z lúk a kopcov okolných,
a dokonca aj z poschodí dolných
a neskočil som do Váhu,
hoci tisíc túžob cítil som.
Vravím "Čo sú to Superchyty tie?"
A oni "S tebou máme trápenie.
Si krásny, ale hlúpy."
A taký som teda ostal.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár