Sedel som vo vlaku, občas sa lenivo prehrabnúc genitáliami vo chvíli, keď som si bol istý, že si ma nevšíma. Smiešny klobúk, zvláštny fúz, krotký hlas. Veľa pozeral z okna, vyzeral dosť sedliacky (áno, nevdojak som si spomenul, ako Betuška hovorí "vyzerá tak kravsky"). Čosi však z neho vyžarovalo. Možno stáročná múdrosť predkov.
Zrazu zívol a lenivo začal rozprávať. "Keď som študoval na Cambridge-i, mali sme predmet Minor literary genres. Ty si Peťo, však?" Takmer som skamenel. Ako to mohol uhádnuť? Totiž ani ja sám som ešte v tej chvíli nevedel, že som naozaj Peťo. "A-áno," vykoktal som. "Dobre Peťo, počúvaj ma sem, sopliak môj. Na tom predmete sme preberali okrajové žánre v literatúre. V úvodnej hodine nám povedali, čomu sa budeme venovať. Fantasy, detektívky, sci-fi a ak zvýši čas, aj gýču. Heh, vždy som chcel vedieť, čo je to gýč."
Už som spomínal, že vyzeral ako človek, ktorý žije v prírode? Vyzeral ako dedinský poľovník, ktorý ide do horárne na guláš. On by to však isto vyslovil "Kuľáž". To som si bol istý. Jeho fialové oči to prezradili celému vozňu...
"Chcem ti povedať, Peťo," pokračoval, "nestavaj si v hlave rámčeky a nevkladaj veci do škatuliek. Raz som čosi prepočul alebo zle pochopil a myslel som si, že text, ktorý mám čítať, bude už sci-fi. Celý čas som ho čítal s tým, že je sci-fi a hľadal som prvky sci-fi. Ty smrdíš cibuľou, isto ani nevieš, aké sú to prvky...ale na to nemáme teraz čas, o chvíľu vystupuješ a s tebou aj cibuľový puch. Nuž...dočítal som to celé celučičké a až potom som ťažko sám seba presvedčil a uveril, že to nebolo sci-fi ale ešte stále detektívka... Do posledného riadku som čakal nejaký sci-fi prvok. Často, keď takto cestujem vlakom, rozmýšľam, Peťo môj cibuľový, ako by som vnímal to čítanie, keby som si od začiatku nedával pozor na to, že je to sci-fi. Niekedy si škatuľkami môžeš dosrať celý život."
Podal som mu ruku a z vlaku vystúpil skôr, ako úplne zastal - keď sa človek chystá zmeniť svoj život, nemôže strácať ani sekundu.
cely cas som si myslela, az kym neprislo k "cibulovemu petovi", ze je ten horar skutocny a ze si si pribeh nevymyslel. a stratila som vela casu dokazmi, ze je to skutocnost. pribeh je velmi pekny aj frky su velmi krasne, dedo-horar velmi sympaticky, lebo dneska kto by si ku tebe sadol, oslovil ta menom a potom by ti povedal, ty sopliak a pritom by rozpraval stylom: mam ta rad a chcem ta nieco naucit (ty sopliak) a hoci na to nevyzeram, studoval som na cambridgei a tam nikto nevie, aky je rozdiel medzi kulazom a gulasom
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.